 |
Ochutnávka aktuálnej slovenskej sci fi tvorby.
Vydavateľstvo Artis Omnis už v roku 2014 vydalo prvú väčšiu antológiu domácej scifi Dotyky budúcnosti. V tom čase išlo o výber poviedok zo staršieho obdobia (60. – 80. roky) až po spomínaný rok 2014. Po desiatich rokoch sa opäť rozhodli načrieť do hlbín slovenskej scifi tvorby.
Kým v minulosti boli niektoré výdobytky techniky iba predstavami autorov, v dnešnej dobe už mnohé témy nie sú výplodmi fantázie, ale každodennou realitou. Témy poviedok sú tak v mnohom veľmi aktuálne. Reflektujú politické nálady, no aj klimatické zmeny a pandémiu. Mnohí autori sa v tejto knihe venujú aj téme umelej inteligencie – UI. Takmer všetky poviedky sú nové a napísané výhradne pre túto antológiu. Okrem klasikov tu nájdeme aj dve nové mená – Jara Radošovská a František Škoda.
Úvodnou poviedkou antológie Dotyky budúcnosti II je Hlad od Alexandry Pavelkovej. Autorka patrí ku klasikom slovenskej fantastickej literárnej scény. Vo svojej poviedke šikovne poukazuje na problémy neschopnej vlády, ktorá síce určuje prísne pravidlá, no svojich občanov necháva umierať od hladu. Slovensko zhltla repka olejná a z ľudí sa stali len živoriace trosky. Dostávate štúdiu o trpkom boji o prežitie a neľudských gangoch. Veľmi presvedčivo je vykreslený najmä život človeka, ktorý sa zo dňa na deň stáva bezdomovcom. Poviedka v sebe nesie aj putovanie za lepším osudom a ku koncu si vravíte, že by z toho mohla byť solídna postapo knižná séria či hra.
Michal Jedinák prispel krátkou poviedkou Posledná slovenská kozmonautka. V nej kladie dôraz na nedokonalú UI a jej niekedy až absurdné nastavenia. Robí si srandu z telefonickej podpory, ktorá dnes už málokedy vedie zákazníka k živému operátorovi. Namiesto toho nekonečne dlho stláčate jednotku, dvojku, trojku atď. Poviedka je svižná a tragicky humorná.
Muž Nula od Jary Radošovskej je pre zmenu inšpirovaný hudbou. Odohráva sa mimo Slovenska a autorka často namiesto priameho pomenovania známych osôb používa len ich veľavravný opis. Hľadáme záchrancu ľudstva. A neúnavne plníme fľaše a plány.
Čchang-e XXIII. – Domov pre každého od Kataríny Soyky patrí ku kratším textom. Síce má dej, no skôr je to štúdia toho, ako by sa mohli androidi testovať. Ľudia by v najlepšom prípade vôbec nemali vedieť, že oproti nim nesedí živá osoba. Poviedka je však aj o čomsi väčšom. O tom, ako sa spoločnosti snažia predať svoje projekty aj za cenu bezpečnosti ľudí.
„Vždy sa najviac obávala neosobného fanatizmu hľadiaceho do budúcnosti ľudstva, a pritom neschopného zaopatriť jednotlivca. Velikášsky upierajúceho pohľad k oblakom, ba dokonca až za ne, a pritom neschopného prejaviť aspoň súcit s bezvýznamnými tvormi pod svojimi nohami.“ (str. 89)
Marek Slabej prispel do zbierky poviedkou Protichodné záujmy. Poteší ňou najmä fanúšikov kníh ako Hyperion (Dan Simmons) či Děti času (Adrian Tchaikovsky). Prevládajú v nej pokusy o komunikáciu medzi rôznymi formami života a šialené prepájačky technológie a fyziológie. Poviedka je nabitá myšlienkami a akciou, čo však môže v niektorých momentoch pôsobiť mätúco.
Mierne mrazivý dotyk od Petra Jelínka sa nesie v tiesnivom duchu okupácie. Valér sa snaží prežiť pokojný život, no to nie je len také jednoduché. Na pracoviskách sa spieva ruská a slovenská hymna, na uliciach hliadkuje Slovgvardija, elitná jednotka zasahuje proti pouličnému odboju. Autor v tomto politpunkovom texte plného rebélie verne vystihuje ducha totalitných režimov, pričom vyzdvihuje odvahu jedincov a skupín postaviť sa útlaku.
Za ňou nasleduje mrazivá poviedka Ako odkvitajú endemity, ktorú napísala Beáta Takáčová. Alžbeta sa na Mesiaci stará o vzácne rastliny. Popri práci sa jej vynárajú spomienky na kolegov, ale aj na rôznych ľudí z minulosti. Postupne vidíme, ako sa Alžbeta mení, a spolu s ňou dúfame, že všetko dobre dopadne. Pri ponoroch do mysle hlavnej hrdinky sa ľahko mohlo stať, že by bol text neprehľadný, no Beáta Takáčová ho dokázala udržať na veľmi dobrej úrovni.
V poviedke Dokonalá od Zuzany Droppovej sa presunieme do New Yorku. V nej vládne dokonalá UI Nyx. Autorka pracuje s dystopickou predstavou umelej inteligencie, ktorá si vynucuje dodržiavanie zákonov a morálky do posledného písmena. Na nikoho pri tom neberie ohľad. Poviedka je napísaná dobre, no v téme „extrémna UI“ neprináša nič nové.
Odvážnejšiu a podivnú poviedku si do zbierky pripravila Lenona Štiblaríková. Kvocient prežitia vás ochytá chápadlami a ak sa chcete dostať na vyššiu vývinovú úroveň, musíte mať čosi v hlave.
S umelými inteligenciami sa stretneme aj v poviedke 4N1C/K4 od Jany Tabačkovej. Hoci sa v nej toho veľa nedeje, obrazy sveta budúcnosti sa čítajú veľmi dobre. Autorka nás nechá na svet pozerať očami robotky 4N1C/K4, ktorá sa stará o úpravu zelene. Poviedka pripomína rozprávku WALL-E.
V poviedke Partner na zabitie si autor František Škoda naložil veľké sústo. Spoločnosť budúcnosti sa spolieha na tabletky, ktoré im pomáhajú regulovať emócie. Na tento svet nahliadame očami detektíva Romana Šmirgela, ktorý dostal povolenie tabletky neužívať. V jeho vnímaní sú všetci zvláštne veselí a plochí. Spočiatku sa zdá, že text sa bude ťahať smerom ku kritike antidepresív, no posledné odseky tento dojem naprávajú.
V antológii Dotyky budúcnosti 2 nájdeme aj poctivý boj proti cudzím entitám. V poviedke Hellhole od Janka Išu dostaneme akýsi obrátený Arrival (Ted Chiang). Komunikácia s náprotivkom je neúspešná. Je načase vyslať na prieskum elitnú jednotku EUROCORPu a OSAKACORPu. Poviedka je svižná, plná tajomna a napätia.
Zuska Stožická napísala veľmi dobre spracovanú poviedku Večná jar v motýlích záhradách. Motýlí mág cestuje vesmírom so svojou dcérou Kendrou. Tam, kde sa zastavia, predvádzajú dlhoveké vycvičené motýle. Po celý čas neviete, kto vám vlastne má byť sympatický. Záver je prekvapivý a zaujímavý.
Posledný deň vojny od Michala Hvoreckého je skôr krátkou skicou ako poviedkou. Podáva pohľad spisovateľky, ktorá od seba vnútorne čakala silnejšie emócie, keď v Bratislave zvony ohlásili koniec vojny.
Pravidlá hry od Jany Plauchovej sa objavili už v súťaži Poviedka Istroconu 2015. Poviedka sa vtedy umiestnila na 1. mieste v kategórii Vírus. Témou Pravidlá hry pripomínajú Marťana (Andy Weir). Nemáme tu však jednotlivca, ale skupinku, ktorá spolu musí vydržať v stiesnených podmienkach. Treba povedať, že Jane sa podarilo vytvoriť extrémne nesympatickú hlavnú postavu. Vlastne ani ostatné postavy nie sú výkvet cností, každopádne sa môže stať, že najviac budete fandiť rastline – krotónu menom Trevor. Postupne sa dozvedáme, že prítomnosť nesympatického sexistického týpka v príbehu nie je len rozmarným výmyslom autorky, ale stavebným prvkom tajomstva, ktoré sa postupne vyjasní.
Záverečnou poviedkou antológie je Ľadový gambit, na ktorej spolupracovali dve stálice fantastickej tvorby: slovenský rodák Anton Stiffel a česká spisovateľka Františka Vrbenská. Ľadový gambit je plný napätia, neistoty a obetavosti. A hlavne je príbehom lásky. Jeho zaradením na záver nám tak naproti predošlým temnejším poviedkam editori zbierky Martin Králik a Zuska Stožická dopriali príjemnú bodku.
V knihe nájdeme aj úvodné slovo editorov a za každou poviedkou medailónik konkrétneho autora alebo autorky. Obálka vytvorená Zuzanou Droppovou sa oproti tej na prvej antológii Dotyky budúcnosti paradoxne drží viac pri zemi. Kým na grafike spred desiatich rokov hľadíme na mesiac spoza podivne tvarovaných budov, na tohtoročnej sú to mrakodrapy. Vydanie antológie mapujúcej tunajšie scifi predstavy je významným krokom a projektom nielen pre vydavateľstvo, ale pre celú krajinu. Je dôkazom, že na Slovensku literatúra žije a dýcha.
Hodnotenie: 80 %
Dotyky budúcnosti 2
Nová slovenská sci-fi
Séria: Dotyky budúcnosti
Žáner: science fiction
Zostavili: Martin Králik, Zuska Stožická
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2024
Jazyk: slovenský
Počet strán: 336
Väzba: pevná
ISBN: 978808201244
Súvisiace linky
Krst fantastických septembrových noviniek
Predstavujeme: Dotyky budúcnosti 2 – antológia slovenskej science fiction
Predstavujeme antológiu slovenskej sci-fi Dotyky budúcnosti
Artis Omnis: Slovo čitateľom alebo Vydavateľská bodka
Dve ukážky z antológie Dotyky budúcnosti, časť 1.
Dve ukážky z antológie Dotyky budúcnosti, časť 2.
Recenzentku Valériu Scholtzovú k fantastike priviedol Harry Potter a odvtedy je vernou fanúšičkou tohto žánru. Momentálne ju baví objavovať slovenských autorov. Nájdete ju aj na blogu, Instagrame a Facebooku pod prezývkou Knižný predátor. Pod týmto linkom nájdete články Valérie Scholtzovej na Fandom.sk.