Ocitáme sa bližšie nešpecifikovanej budúcnosti. Pokrok napreduje, trh sa plní výdobytkami modernej techniky. Ľudia sa však navzájom odcudzujú. A nejeden premýšľa, čo je vlastne zmyslom bytia.
„Svet nie je dobrý ani zlý. Nie je to čiernobiele.“ (str. 86)
Majerského postavy nie sú šťastné. Napriek tomu, že ľudstvo prežilo, ponára sa hlbšie do beznádeje. Aktéri sa často utiekajú do náručia štátom regulovaných drog. Pomocou takto omámených myslí uvažujú nad sebou a svojím osudom. Úvahy plné občas podivných teórií naznačujú, že nikomu na ničom nezáleží. Takže všade kvitne nihilizmus.
Obraz budúcnosti je bezútešný. Všetci sa len potácajú na mieste a takmer nikto už nevie napredovať. V podstate sa naplnili najpesimistickejšie predpovede. Pretože tí, čo strácajú, si nič nedokážu udržať vplyvom vlastnej ľahostajnosti. Majerský sa vďaka týmto pasážam pohybuje medzi hlbokými psychoanalýzami a zdanlivo náhodnými asociáciami vyvolanými drogami. Text je teda ako vystrihnutý z príručky o kyberpunku.
„Nešťastie máme zakódované v DNA. Je to nešťastie našej krvi. Alebo šťastie? Ide o to, z akého uhla pohľadu sa na to pozeráte. Daň evolúcie za pokrok? Alebo dôvod, prečo sme tu tak dlho prežili?“ (str. 48)
Deju tieto občas ťažšie stráviteľné úvahy, paradoxne, až tak neubližujú. To, čo mu neprospieva, je skôr absencia zápletky. Postavy sa presúvajú z jedného miesta na druhé, často v rôznych časových líniách. Z minulosti prechádzajú do prítomnosti a odtiaľ úplne inde. Sledovať, kde sa práve ten či onen nachádza, je náročné. Z ich cesty vyplýva len toľko, že hľadajú nový dôvod žiť. Hlavne protagonista Martin sa o to pokúša, no zlyháva, a to podčiarkuje experimentálny ráz knihy.
Celkový zmätok prehlbuje aj autorov štýl, keďže kniha je písaná v podobnom duchu ako Komplikovaná od Polemicu. Pričom je otázne, akú presne funkciu majú plniť tieto miestami podivuhodné slovné konštrukcie. Ak sú určené na prehĺbenie významu tej-ktorej myšlienky, tak v tomto ohľade väčšinou zlyhávajú. Ak na vyzdvihnutie kontrastu medzi modernou technikou a nemotivovaným ľudstvom, tak ide o veľmi neohrabanú snahu.
O knihe Kalamita je možné skonštatovať dve veci. Tou prvou je uvedomenie si, že budúcnosť zjavne bude rovnako ponurá ako prítomnosť. Tou druhou je akási spolupatričnosť – čitateľ má totiž pocit, že na akomkoľvek tripe postavy boli, bol na ňom s nimi. Ak bol toto zámer autora, treba mu zatlieskať, pretože ho zjavne naplnil.
Hodnotenie: 50 %
E-knihu Kalamita si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Kalamita
Žáner: kyberpunk
Autor: Lukáš Majerský
Vydavateľstvo: Lukáš Majerský
Rok vydania: 2021
Jazyk: slovenský
Počet strán: 170
Väzba: mäkká
ISBN: 978–80–570–2658–7
Súvisiaci link
Predstavujeme – Lukáš Majerský: Kalamita
Víťazi ankety Fantastická kniha roka 2021
Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.