 |
„Ale kdo si pamatuje bolest, jakmile ji má jednou za sebou? Zbude z ní jenom stín, ani ne v paměti, spíš někde v těle. Bolest člověka poznamená. Ale tak hluboko, že to není vidět. Sejde z očí, sejde z mysli…“
Slová hlavnej hrdinky tejto knihy sa dotknú každého. Snáď preto, že všetci v živote prechádzame mnohými bolesťami, ktoré sa po čase stratia, vyblednú. Bolesť je v podstate nosnou témou celej knihy. Je to príbeh o zániku dôstojnosti, súkromia, osobných práv, nezávislosti, o utrpení zo straty rodiny, dieťaťa, či priateľov.
Román Margaret Atwood mnohí čítali, stal sa aj predlohou seriálu, ktorého druhá sezóna práve začína na HBO. No počúvať o osudoch June, zbavenej dôstojnosti, ktorá sa stala niečím ako inventárom, iba telom schopným rodiť deti, je úplne iný zážitok.
Vypočujte si ukážku z knihy Příběh služebnice
Po teroristických útokoch sa vlády v USA ujala armáda. Vďaka tomu sa istému spoločenstvu podarilo vytvoriť republiku Gileád. Zrazu je všetko inak. Ženy nesmú vlastniť bankový účet, mať zamestnanie (okrem starostlivosti o domácnosť), vyberať si oblečenie, čítať, stratili osobnú slobodu. Vplyvom znečistenia prostredia väčšina populácie nemôže splodiť potomkov. Z príslušníčok nežného pohlavia, ktoré túto schopnosť nestratili, sa stali tzv. služobníčky. Mocní ich pripravili o manželov, deti, priateľov a stali sa z nich osoby bez mena, minulosti a možnosti rozhodovať o svojom tele. Po pobyte v rekvalifikačnom stredisku Ráchel a Lei odchádzajú do domovov najvplyvnejších mužov, aby slúžili. To znamená, že majú byť sexuálne povoľné, otehotnieť a porodiť im potomkov.
A ženy s tým ticho súhlasia. Vybrali si svoj osud, pretože chceli žiť a dúfať, že sa dočkajú úteku, konca režimu či hocičoho iného. Bolo to možno lepšie, než pomalá smrť pri čistení zamorených území. Po splnení úlohy idú ďalej. Do novej domácnosti, k novému darcovi spermií… Medzitým sa snažia plniť každodenné povinnosti a stať sa neviditeľnými. Čo ide ťažko, keďže služobníčky sa musia obliekať do výrazných červených šiat.
Obyvatelia žijú v prísnej hierarchii. Každý má určené miesto a pridelenú uniformu príslušnej farby. Všetky vojenské vlády, teda aj republika Gileád, má rozvetvený systém špehov a donášačov z radov občanov, horlivých a zapálených z presvedčenia. Potom, samozrejme, aj oficiálnych, v organizácii označenej symbolom OKA. Nikdy neviete, kto vás vidí, počuje a kto na vás niečo prezradí. Keďže tresty sú veľmi prísne, je istejšie nevytŕčať z radu, nedávať o sebe nijako vedieť.
Udalosti rozpráva jedna zo služobníčok. Kedysi sa volala June. Junino meno aj mená všetkých ostatných dievčat však boli vymazané. Označuje sa pomocou mena momentálneho pána. Fredova, v originále Offred. Obe vyjadrujú to isté: patrí Fredovi. Fredova sa zveruje so svojím životom v rodine vysokého funkcionára Gileádu, žiarlivosťou a možno aj nenávisťou jeho manželky a prekvapujúcou snahou veliteľa spoznať ju aj inak, než len pri súloži. Učí sa vychádzať s Martami, čo je označenie kuchárok a hospodárok v každej rodine. Vedie monotónny život, ktorý sa riadi presnými pravidlami a povinnosťami. Súčasnosť ozvláštňuje spomienkami na svoju minulosť s manželom, dcérou a na traumatický útek pred Gileádom.
Okolnosti sa nečakane skomplikujú a Offred s pomocou šoféra Nica utečie. Na úteku nahrá akúsi spoveď, príbeh služobníčky, a tá sa o 150 rokov neskôr stane predmetom výskumu profesora Jamesa Darcyho Piexota z Univerzity v Cambridge.
Audiokniha je nahovorená pomerne monotónnym hlasom, ktorý ako keby sa bál výraznejšej intonácie či zafarbenia. Tento tón prednesu však režisérka Jitka Škápíková a herečka Zuzana Kajnarová zvolili úmyselne, pretože vystihuje ducha celej knihy. Pomáha poslucháčovi predstaviť si obraz služobníčky, jej strach, že prezradí svoje skutočné túžby, myšlienky či názory, svoju ľudskosť a zraniteľnosť. Vyjadruje rezignáciu, ku ktorej sa spomínané ženy postupne prepracovali, počnúc životom v rekvalifikačnom stredisku, končiac v jednotlivých rodinách. Tváriť sa, že nemajú vôľu, city, sú (naoko) pokorné, poslušné – znamenalo prežiť. Presne tieto emócie Kajnarovej prednes vystihuje. Napriek tomu, že v prvom momente poslucháč zaznamená hlavne isté zmierenie sa s osudom, postupne začne v hlase Zuzany Kajnarové nachádzať celú škálu skrývaných túžob, potlačovaných pocitov a odhodlania.
Hudba by mala podčiarkovať dej a melódie použité v audioknihe vás na prvé počutie prekvapia. Potom si poviete, že presne vystihujú podstatu tohto románu. Bol to skvelý nápad podfarbiť rozprávanie skladbami hranými syntetizátorom a gitarou, chvíľku clivými, smutnými, inokedy flamencovo ohnivými. Väčšinou sú v priamom kontraste s hlasom herečky a prebúdzajú k životu, umožňujú emóciám poslucháča búriť sa, vzpierať či upadnúť do letargie a istej sebaľútosti. Snáď z toho, čo prežívala hrdinka, prípadne z podobnosti niektorých udalostí s našimi vlastnými zážitkami. Tieto krátke skladbičky podčiarkujú atmosféru a istým spôsobom v nás ukotvujú pocity z práve vyrozprávaných spomienok.
Táto nahrávka je jedinečná. Po dohode s autorkou bola kniha rozšírená o kapitolu, ktorú napísala pre špeciálnu edíciu americkej verzie audioknihy. Je to 12. sympózium Bádateľov dejín Gileádu z 25. 6. 2195. Hlavný rečník profesor J. D. Piexot poslucháčom vysvetľuje pôvod spovede služobníčky, približuje im svoju vlastnú knihu o historickom pozadí vzniku nahrávky a osobách v nej vystupujúcich. V priebehu počúvania profesora (v podaní Martina Myšičku) a hlasov z radov prítomných poslucháčov sa neubránite silnému pocitu, že sa hovorí o skutočnej tragédii jednej spoločnosti a o osudoch ľudí, ktorí sa snažili za každú cenu prežiť.
Gileád svoj režim a zákony vydáva za Božské. Stalo sa totiž bežnou praxou zneužiť Boha, vieru, Bibliu (či inú svätú knihu) na upevnenie moci v totalitnom režime a udržiavanie ľudí v podriadenosti. Atwoodová nám ukazuje fanatizmus v najčistejšej podobe. So všetkou jeho pýchou, aroganciou, istotou neomylnosti a imaginárnym právom určovať, čo je dobré. V honbe za vyšším dobrom sa zabúda na to, že spoločenstvo tvoria jednotlivci, a to aj jednotlivci ženského pohlavia, so svojimi právami, rozumom a schopnosťou samostatne sa rozhodovať.
Aj dnes môžeme vidieť snahu kontrolovať ženy, ich telo, diktovať im, čo áno a čo nie, aj formou zákonov. No nielen ženy. Každú menšinu, vyznanie, názorovú odlišnosť a vlastne všetko, čo je niečím iné, má väčšina snahu kontrolovať a riadiť, prípadne eliminovať. V tomto smere Atwoodová neprišla s ničím novým. Ale jej dystopická predstava je varovne zdvihnutý prst, kam by sme sa mohli dostať.
Audioknihy sa podstatne odlišujú od čítania, či sledovania filmov. Kým počúvame hlasy, zvuky a melódie, naša myseľ je slobodná a môže voľne lietať od predstavy k predstave, cítiť vône, vidieť farby a postavy, o ktorých počúvame. Príbeh služobníčky to umožňuje v maximálnej miere. Okrem toho prebúdza chuť po živote, slobode, túžbu prežívať každodenné starosti a slasti obyčajnej existencie bez strachu. Dáva silný impulz, aby sme si vážili to, čo máme.
Kniha Příběh služebnice je okamžite dostupná na stiahnutie na Audioteka.sk
Příběh služebnice
Audiokniha
Žáner: scifi
Autorka: Margaret Atwoodová
Vydavateľstvo: OneHotBook
Jazyk: český
Účinkujú: Zuzana Kajnarová, Martin Myšička
Dĺžka nahrávky: 11 hodín, 57 minút
Formát: MP3 na stiahnutie alebo CD