 |
Túto knihu som brala do ruky s očakávaním. V anotácii a upútavkach som sa dočítala, že partia detí tu cestuje do našej minulosti, do čias Slovanov. V prvej knihe o Potvorobijcoch sa dej odohrával v tábore prežitia, boli v ňom súťaže a hry, a popritom si deti odskočili do minulosti a zabili démona. Tešila som teda na hupsnutie do deja a zábavný trip skupinky mladých amatérskych historikov.
Nebolo to celkom tak. Druhý diel Potvorobijcov je ako keby rozdelený do troch tretín, pričom každá z nich má inú dynamiku, atmosféru a nosnú tému. Prvá tretina knihy je skôr o čakaní. V skutočnosti sa totiž čitateľ dosť načaká, kým sa k slovu dostane história a fantázia. Takmer sto strán sa prehrýzate príhodami šikanovaného tučka Buca, ktorý sa najprv pobije, potom povadí a nakoniec ujde z domu. Tento chlapík robí veľmi nečakané a nepochopiteľné rozhodnutia, ktoré mu autor prisúdil zrejme len preto, aby si pripravil pôdu pre živšie magické scény. Nepravdepodobné je aj správanie sa ďalších postáv a niektoré situácie. Napríklad tá, keď sa stredoškoláci bezstarostne sprchujú v spoločných sprchách. Na strednej to je prosto nemožná vec, bežné deti v tom veku ešte len objavujú svoje telo a neradi ho odhaľujú pred inými. Alebo partia deciek má len tak k dispozícii sérum pravdy a glock! Je však možné, že toto je iba nemoderný názor na modernú knihu, že čitateľ sa nebude upínať na idealistické detaily a namiesto toho ocení iné veci. Určite sa mu budú páčiť napríklad popkultúrne odkazy na rôzne knihy a filmy, ktoré sú v kapitolách porozhadzované ako hrozienka v koláči.
V druhej tretine knihy konečne vstúpi do hry vytúžená fantastika v podobe čarovnej kopije a príbeh sa zdynamizuje. Bucovi kamaráti Lukáš – Šókom, Erik, Lara a Eva priniesli do dobrodružstva vítané motívy a zvraty. Dôjde dokonca i na jemné a nenápadné erotično.
Tretia tretina má v sebe už veľa mágie. Nejasný zostáva iba zloduch, ktorého takmer vôbec nevidno, či už je ním Bosorka, poverčivý veliteľ alebo nekromant v minulosti. Príhody mladých hrdinov sú prepracovanejšie a rozuzlenia prekvapivé. Veľmi pekne je napríklad opísané, ako decká prekabátili zloducha, postavili štítovú hradbu či zložili útočníka na koni, posilnení skúsenosťami z tréningov historického šermu v našom čase.
Z hľadiska kompozície je kniha písaná z pohľadu viacerých postáv, v jednom prípade dokonca z pohľadu vlčiaka. Rozkúskovanie na malé dieliky ale veľmi nenapomáha plynulosti deja. Môže skôr sedieť mladej generácii, ktorá žije vo svete SMS a tweetov ako starším skúsenejším čitateľom. Veľmi vydarené sú obrázky, naozaj lahodia oku a určite potešia.
Kniha Potvorobijci II je sympatická svojou snahou priblížiť mladým čitateľom históriu a zároveň ich poučiť o vzťahoch a živote. Chlapci a dievčatá tu skúšajú dospelé veci, prvé dotyky, prvé bozky. Zhýčkané decká internetového veku sú prenesené do minulosti. Tu zakúsia naozajstný boj a musia sa vyrovnať so zabíjaním, ktoré bolo za starých čias omnoho bežnejšou súčasťou života, ako by sa dnes zdalo. Autor však pri dramatizovaní udalostí prehodil garde: v súčasnosti sa dejú temnejšie veci ako v časoch dávno minulých, a s tým môže byť trochu problém. Je iné postaviť mladého čitateľa pred hypotetickú otázku, čo by robil, keby bol veľkým bojovníkom, a je iné ukazovať hrubé násilie konané zo zištných dôvodov niekde priam za rohom. V línii zo súčasného sveta autor občas použije aj také obrazy, napríklad v súvislosti s tehotenstvom jednej z postáv a mučením zajatého, aké sa do knihy pre mladšiu mládež veľmi nehodia. Sú zbytočne kruté. Deti sa majú predsa cítiť bezpečne a nebáť sa vyjsť na ulicu či ísť do školy.
Autor má nepochybne bohatú fantáziu a knihu prešpikoval miliónom naozaj dobrých nápadov. Po prečítaní však v človeku zostane pocit, že všetky tieto skvelé myšlienky by sa lepšie čítali v trošku veselšom a dynamickejšom príbehu, ktorý by bol žánrovo bližší k fantastickému dobrodružstvu než k hororu.
Potvorobijci II.
Žáner: scifi, fantasy
Autor: Marián Kubicsko
Vydavateľstvo: Hydra
Rok vydania: 2019
Počet strán: 336
Väzba: pevná
Rozmer: 148×210 mm
ISBN: 978–80–89968–16–9
Recenzentka Monika Secentity Kandriková
je autorka poviedok, ktoré môžete nájsť na stránkach Fandom.sk a Scifi.sk,
finalistka Martinus Ceny Fantázie a predovšetkým nadšená čitateľka
fantastiky a komiksov a diváčka filmov a seriálov tohoto žánru.
Výber jej poviedok vyšiel v e-booku s názvom Noc ma volá po
mene a môžete si ho stiahnuť v Martinuse – pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete všetky články od Moniky Secentity Kandrikovej na Fandom.sk.
Súvisiaci link
Recenzia – Marián Kubicsko: Potvorobijci