 |
Pred tromi rokmi sa stratil chlapec. Na pomoc privolajú Stopára, presláveného výborným čuchom a loveckými schopnosťami. No pátranie po dieťati je dlhé a náročné. Mnohí sa ho snažia prekaziť. Zrazu sa ponúka otázka, kým vôbec nezvestný je, že niekto nechce, aby ho našli.
„Nie všetko, čo vidí oko, by mali ústa vysloviť.“ (str. 17)
Marlon James svoj príbeh začína takpovediac na konci. Hneď v prvej vete čitateľovi prezrádza, že dieťa zomrelo, a tým štartuje zdĺhavé rozprávanie s mnohými odbočeniami. Do úlohy rozprávača pritom pasoval Stopára. Ten, zatvorený v cele, prostredníctvom vlastných spomienok vysvetľuje vyšetrovateľovi, čo sa stalo. Alebo skôr len odpovedá na položené otázky, no veľmi svojsky a nejednoznačne.
Jeho slová sú plné poloprávd. Takto sa pohráva s čitateľovou pozornosťou. Niekedy sa vracia do čias svojho detstva, aby vzápätí preskočil do vzdialenej budúcnosti. Nedá sa povedať, že by sa točil v kruhu. Akoby skôr rozmotal rôzne klbká, zamiešal nite a tie potom náhodne vplietal do pomerne nesúrodého gobelínu. V miestnosti plnej nespoľahlivých rozprávačov by sa Stopár poľahky stal ich cisárom.
Do príbehu výrazne zasahujú aj iné postavy. Niektoré sú epizódne a rýchlo sa vytratia. Iné, ako napríklad Leopard, ostávajú a všeličo ovplyvňujú. Najmä však Stopára, pretože ide hlavne o jeho život, o ktorom čitateľ číta. V istom zmysle by sa kniha dala považovať za nesúrodú kroniku. Vďaka prelínaniu dejových i časových liniek navyše drží čitateľa v napätí.
„Si presne ako ostatné učené hlavy. Všetko na svete rozdelíte na dve skupiny. Buď – alebo, ak – tak, áno – nie, noc – deň, dobro – zlo. Dvojice uctievate tak mocne, až sa divím, že vôbec viete narátať do troch.“ (str. 336)
Najsilnejším prvkom knihy nie sú postavy. Je ním atmosféra a spracované témy. Autor sa neinšpiroval len africkým folklórom, ale aj tamojšou kultúrou a spôsobom myslenia. Občas to pôsobí až tak, akoby si skupinka pútnikov večer pri ohni rozprávala staré príbehy. James neopisuje, skutočne sa mu podarilo preniknúť do odlišného spôsobu myslenia a motivácie ľudí. Vďaka tomu rýchlo vtiahne čitateľa doprostred rozpáleného buša.
Autor sa zahráva s pozornosťou čitateľa a nešetrí priestorom na premýšľanie. Pritom sa mu darí nenásilne obsiahnuť témy ako napríklad kmeňová nevraživosť, ale píše aj o kultúrnych i sociálnych rozdieloch. Najčastejšie sa vracia k motívu hľadaniu pravdy. Zdôrazňuje však, že každý príbeh sa líši od iných podľa toho, kto ho rozpráva, pretože jednotliví svedkovia majú na dané udalosti svoj jedinečný pohľad.
James balansuje na rozmedzí metaforického jazyka a skutočného života. Prepína medzi snovou magickosťou a občas až obscénnou reálnosťou. Oči nezatvára prakticky pred ničím a nedovoľuje to ani čitateľovi. No od začiatku je jasné, že nabáda k premýšľaniu a čítaniu medzi riadkami. Škoda len, že kniha okrem zoznamu postáv neobsahuje aj slovník. Ten by aspoň prispel k lepšiemu chápaniu niektorých cudzích slov.
Čierny leopard, červený vlk nie je kniha vhodná na vyplnenie voľného poobedia. Jej čítanie si totiž vyžaduje hlavne čas a schopnosť vnímať aj tie najmenšie nezrovnalosti. Pre tých dostatočne trpezlivých však otvára bránu do kultúrne úplne odlišného sveta, v ktorom je pravda veľmi premenlivou veličinou.
Hodnotenie: 80 %
Čierny leopard, červený vlk (orig. Black Leopard, Red
Wolf)
Séria: Temná hviezda 1 (orig. The Dark Star Trilogy
Žáner: fantasy
Autor: Marlon James
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2021
Jazyk: slovenský
Preklad: Marína a Vladislav Gálisovci
Počet strán: 592
Väzba: pevná
ISBN: 978–80–556–4465–3
Súvisiaci link
Predstavujeme – Marlon James: Čierny leopard, červený vlk
Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.\---