 |
Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.
Predstavte si mesto, ktorého ulice sú ako keby nonstop zahalené hmlou. Medzi miestnym obyvateľstvom sa vytvoril zaujímavý zvyk: stoja na rohu ulice a najbližšieho okoloidúceho prosia o veštbu ohľadom niečoho osobného, čo ich najviac trápi.
Mám svojej platonickej láske nahlas povedať, že ju ľúbim?
Mám svojho milenca oboznámiť s informáciou, že s ním čakám nemanželské dieťa?
Dostanem sa na vysnenú školu?
Rozvedú sa moji rodičia?
Vtom začnú zvedavci (najmä tínedžerky) znenazdania páchať drastické samovraždy. Vyzerá to tak, že zlo v uliciach mesta rozpútal tajomný prízrak vysokého štíhleho mladíka s náušnicou. Familiárne ho prezývajú Krásavec z križovatky, ale v skutočnosti jeho desivá, obludná existencia nemá s familiárnosťou nič spoločné. Po jeho stopách vyráža snaživý mladý muž, ktorý chce odčiniť svoje staré hriechy.
Komiksový scenárista a ilustrátor japonského pôvodu Džundži Itó je legendou už i v našich končinách. Najskôr po česky v rokoch 2010 – 2011 vyšla jeho kultová Spirála v trojici zväzkov; ako omnibus vyšla pokope v roku 2021. To, že sa Itó nemieni nechať zväzovať žánrami, dokázal nehororovou mangou o mačkách. Určite však najviac jeho fanúšikov pochádza z hororovej stajne. Prišli si na svoje v zbierke Balónky oběšenců a další hororové příběhy a v extra nechutnej náloži Ryby – Útok z hlubin. Nevraviac o urban legend Tomie.
Teraz k nám Itó prichádza znova, konkrétne v mäsitej, viac ako štyristostranovej mange Milostné strasti nebožtíků. Manga predstavuje návrat k hororu a mestským legendám, ktoré ho zrejme lákali odjakživa.
Tentokrát neprekračuje hranice explicitne vyhrotených momentov. Nie je stoj čo stoj odporný a z jednotlivých scén sa vám nebude dvíhať žalúdok (ako pri Rybách). Ani nebudete fascinovane sledovať, aké originálne šialenosti je táto ľudská myseľ ochotná vyprodukovať tak, ako to bolo pri niektorých vskutku nezabudnuteľných scénach Spirály. Tentoraz je Itó umiernený, dalo by sa povedať civilný a komorný – na svoje pomery. Niekoho to sklame, iný bude možno rád.
Itó vždy dbal na príbeh. Nechutné scény mali jeho vynaliezavé scenáre len ozvláštniť. A aj ozvláštnili. Vždy mu záležalo na prepracovanosti scenárov, prinajmenšom rovnako ako na vymýšľaní hnusov. Okrem iného rozoberá myšlienku, aké strašné dôsledky môže mať, keď sa zahrávate s citmi iných osôb. A že skôr alebo neskôr nastane čas za to zaplatiť a nebude to pekná platba.
Zápletka o pátraní po desivej mestskej legende je niečo, čo tomuto autorovi odjakživa pristalo. Nesklame ani teraz. Chvíľu trvá, kým sa naladíme na správnu vlnovú dĺžku a kým pochopíme, o čo vlastne má v deji ísť. No od istého bodu sa z príbehu stáva prenikavo podmanivá temer až detektívka s hororovou príchuťou. Kto je prízrak? Je to naozaj prízrak alebo osoba z mäsa a kostí? O čo mu ide? Prečo robí to, čo robí? Robí to naschvál alebo je to len súhra zatiaľ neznámych súvislostí? Všetko na svete totiž súvisí so všetkým a každá reakcia vyvoláva protireakciu.
Hoci sa to v anotácii na zadnej (ehm, prednej) časti obálky na počudovanie nespomína, v tejto mange nenájdete „len“ tento príbeh, ale ešte niekoľko ďalších „poviedok“. Tu už si príde na svoje každý zvrátený fanúšik „toho“ Džundžiho, ktorý sa vyžíva v nechutnostiach a hnusoch. Itó je jeden z mála autorov na svete, ktorý dokáže nakresliť odporne zapáchajúci, hnilobou nasiaknutý vzduch.
Najväčšiu kritiku si paradoxne napokon zaslúži samotná prezentácia diela. „Romantická“ obálka v kombinácii s názvom môže vyvolať dojem, že čitateľa čaká young adult story šmrncnutou pubertálnou kvázi mystikou. Prezentovať takto niečo od Itóa je asi ako keby niekto podobným spôsobom prezentoval Muchu Davida Cronenberga.
Trocha však hapruje i logika príbehu. Najmä minimálny priestor pre políciu, čo je dosť zvláštne, ak uvážime, o aké strašné veci tu ide. Ak sa aj raz za uhorský rok nejaký policajt vo vyšetrovaní objaví, najväčším dôkazom pre neho je, že osoba má prepichnuté uši na náušnice. Bravo, Columbo. Je tiež čudné, že svet nijako nereaguje na existenciu japonského mesta, v ktorom sa bežne pohybujú desiatky prízrakov viditeľných normálnym ľudským okom. Okrem toho by mange prospelo skrátenie. Hlavný príbeh začne od istého bodu pôsobiť tak, ako keby nevedel, akým smerom sa má vyvíjať. Preto dochádza k strate tempa aj napätia a dostavuje sa stagnujúca monotónnosť.
Milostné strasti nebožtíků sú dobrá hororová manga. Itó napísal a nakreslil i uhrančivejšie, ale napríklad pre tých, ktorých sklamal svojimi Kočičími deníkami, je to návrat k starým dobrým „itóovským“ časom.
Hodnotenie: 70 %
Milostné strasti nebožtíků (orig.: Shibito no
Koiwazurai)
Autor a ilustrácie: Džundži Itó
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2024
Jazyk: český
Preklad: Anna Křivánková
Počet strán: 408
Väzba: lepená v mäkkých doskách
ISBN: 978–80–7679–617–1
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.