 |
Je zlá, zákerná, je to patologická klamárka a každý, kto sa pohybuje v jej okolí, dopadne zle.
Tínedžerom pred pár dňami neznámy šialenec brutálne zavraždil krásnu spolužiačku Tomie. Čoskoro sa dvere triedy počas vyučovania otvoria a dnu vstúpi Tomie.
To je asi tak maximum toho, čo by ste o deji mali vo vlastnom záujme vopred vedieť. Za scenárom (a kresbou) totiž nestojí nikto menší, než jeden z najrenomovanejších tvorcov hororových máng, legenda všetkých legiend Džundži Itó. Jeho úchylné, podmanivé diela sa udomácňujú už i u nás.
Drsný Japonec svojich fanúšikov naučil, aby čakali nečakané. Nejeden sa spýta, kde na bizarné nápady chodí, no na niektoré otázky je zrejme lepšie nepoznať odpoveď. I v Tomie natrafíte na pasáže, pri ktorých si poviete, že na ne radšej nebudete myslieť večer pred spaním. Tentokrát ale Itó pracuje skôr s atmosférou a zápletkou, než s vyloženými nechutnosťami. V tom čase ešte neponúkal až také opulentné odpornosti ako vo svojej neskoršej tvorbe. Jeho začiatky v Tomie boli skromnejšie, treba ale jedným dychom dodať, že už vtedy neboli určené malým deťom a čitateľom s citlivým žalúdkom.
Tomie je jeho prvotinou, ktorá mu otvorila dvere. Či skôr rozrazila ich dokorán. A vyvalila z pántov. Pracovať na nej začal ešte v 80. rokoch 20. storočia, keď sa živil ako zubný technik. Vtedy mala Tomie podobu krátkej mangy rozsahu cca tridsať strán. Poslal ju do súťaže venujúcej sa hororovým mangám. Podarilo sa mu získať čestné uznanie. To ho nakoplo. Začal si viac veriť, pokračoval v písaní a kreslení a dnes ho poznáme z českých vydaní ako kultového autora klasík á la Balónky oběšenců a další hororové příběhy, Spirála a Ryby – Útok z hlubin.
Tomie sa stala osudnou nielen mužom z dotyčnej mangy, ale i svojmu autorovi. Nedovolila mu spávať a v ďalších rokoch sa k nej vracal a vracal, až do chvíle, kým sa nerozrástla do epického diela. To u nás konečne vychádza v zbierke zostavenej z úctyhodných 748 strán. Takže hoci máme dočinenia s „mäkkou“ väzbou, je to riadny kus. Váhou ide vysoko nad jeden kilogram.
Tomie je po scenáristickej stránke zvláštne, ale aj vďaka tomu originálne a nepredvídateľné dielo. Ukazuje nám ústrednú antagonistku v rôznych častiach jej života. Alebo životov? Dobre, dostávame sa na nebezpečne zamínované pole plné smrteľných spoilerov, takže zaradíme spiatočku. Ako Špirála, i Tomie je aj nie je zbierkou. Každý z príbehov je iný a disponuje relatívne plnohodnotným zakončením, zároveň ale všetky vzájomne súvisia, sú rafinovane prepletené a postupne smerujú k veľkolepému finále. Zakaždým sa o titulnej postave dozvieme o štipku viac. Môžeme si tak rad-radom skladať jednotlivé časti puzzle, až nám na konci zostane veľkolepá freska.
Alebo nie?
Nuž, možno aj nie. Hoci je Tomie skvelý, temnotou pulzujúci výtvor s neskutočnými nápadmi, na konci nedokáže naplniť očakávania niektorých čitateľov. Konkrétne tých, ktorí majú radi všetko vysvetlené a naservírované na podnose. Na tom nie je nič zlé. Iní čitatelia zas ale uznávajú príbehy, ktoré informácie zamlčia. Príbehy, ktorých sa odpovede vznášajú v tajomnej hmle, občas z nej vykuknú, zas sa ukryjú. A vám neostane nič iné, než buď nadávať, alebo sa s tým zmieriť, akceptovať to, zamyslieť sa nad vzniknutou situáciou a pouvažovať, ako to autor myslel. Respektíve využiť exkluzívnu možnosť, ktorú vám ponúkol: nepátrať po tom, ako to myslel on, ale sami sa rozhodnúť, ako to v príbehu bolo.
Teoreticky by sme za objektívny mínus mohli považovať nepochopiteľné správanie sa úradov. Brutálne zavraždené dievča sa objaví živé a zdravé na verejnosti a nikto sa nad tým (až na pár vedľajších poznámok) nepozastavuje. Manželský pár podpaľuje domy a keď im na to polícia príde, nikomu ani len nenapadne prehľadať ich dom. Pár si adoptuje viacero detí, všetky za záhadných okolností zomrú a oni dostanú nové dieťa. Fanúšikovia hororových máng sa však dávno naučili, že je to špecifický svet s vlastnými pravidlami, kde logiku netreba dávať na prvé miesto.
Itó si ako scenárista napísal veci, ktoré následne ako ilustrátor s radosťou previedol do vizuálnej podoby. Hoci, slovo radosť asi nie je správne. Devastácie tiel pôsobia ešte i dnes drsne a nepríjemne napriek tomu, že Džundžiho neskoršia tvorba je v tomto smere ešte obludnejšia. Itó je ako ilustrátor známy tým, že rád ponúka dlhý dialóg, v ktorom sa zdanlivo nič zaujímavé nedeje, následne pretočíte na ďalšiu stranu a z nej nečakane vyskočí celostranový výjav, na ktorý niekoľko dní nezabudnete. Napríklad po jednej konkrétnej scéne sa na narezaný pečený bôčik už nikdy nebudete pozerať tak ako dovtedy.
Možnože je strán priveľa. Preto tempo miestami stagnuje. A to i vinou opakujúceho sa konceptu: Tomie pomotá hlavu mužovi, tomu sa obráti život hore nohami a všetko končí nechutnou katastrofou. Vo všeobecnosti ale platí, že Tomie ponúka po kvalitatívnej stránke vzácne vyrovnané príbehy.
Mimochodom, s touto nezabudnuteľnou postavou sme sa na našom trhu prvý raz stretli už v „poviedke“ Malíř publikovanej v spomínanej mange Balónky oběšenců a další hororové příběhy.
Svet hororových máng sa u nás utešene rozrastá. Okrem spomenutých kusov, ktoré sú dostupné v češtine, treba vyzdvihnúť ešte Skrýš a Zvrácenú, ktorej tvorca Haruto Rjó sa zjavne inšpiroval pri tvorbe desivého dievčenského mestského mýtu práve dnešným recenzovaným príbehom.
Tomie tejto drsnej skupine nielenže nerobí hanbu, ale vzhľadom na to, aká je stará (prepáč, Tomie) ju dokonca môžeme považovať za ich právoplatnú kráľovnú. A nech nebesia chránia toho, kto sa ju z tohto piedestálu pokúsi zvrhnúť.
Hodnotenie: 80 %
Tomie (orig.: Tomie)
Autor: Džundži Itó
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2022
Ilustrácie: Džundži Itó
Jazyk: český
Preklad: Anna Křivánková
Počet strán: 748
Väzba: lepená v mäkkých doskách
ISBN: 978–80–7679–225–8
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.