Reportáž: SlavCon 2023

V sobotu ráno 22. apríla sa z detskej izby ozval hlas mojej najstaršej dcéry: „Tato, pôjdeme už na tú akciu?“ V polospánku som začal rozmýšľať, čo som jej to vlastne sľúbil. Vtom ma osvietilo, sľúbil som jej, že ju zoberiem na SlavCon. A to práve dnes!

Nebol to jej prvý con. Keď bola mladšia, strávila pár hodín na Galacone, ktorý sa vtedy konal v Trnave. Na SlavCon som ju chcel zobrať. A aj ja som sa naň tešil, veď sa nekonal už tri roky. Nasadli sme teda na vlak a vybrali sa do Bratislavy.

SlavCon patrí medzi menšie festivaly. Je zameraný na fantasy, sci-fi, históriu, hry a mytológiu. Tento rok sa konal v termíne 21. – 23. apríla 2023 na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave.

Po krátkej prechádzke mestom sme tam dorazili aj my. Už z diaľky nás privítal čulý ruch v stredovekom tábore, ktorý rozprestieral pred budovou. Rýchlo sme si vybavili registráciu, odložili veci do šatne a pobrali sa pozdraviť známych. Prvých, koho som stretol, boli Ivan a Andrea Harmanovci z vydavateľstva Artis Omnis. Medzi ich knihami nechýbala ani horúca novinka Ostrov bohýň od Juraja Červenáka. Zvítal som sa i s Františkou Vrbenskou, ktorá nikdy neodmietne pozvanie na žiadny con. A kopou ďalších.

Vo vedľajšom stánku som si ledva stihol kúpiť tričko (veď conových tričiek nie je nikdy dosť) a dcéra ma už ťahala von, chcela si ísť zastrieľať z luku. Zatiaľ čo ona strieľala, ja som sa pustil do rozhovoru o kušiach. Hneď po streľbe utekala k remeselným stánkom, ktoré spolu so stredovekým táborom zorganizoval SHŠ Ursus. Pristavila sa pri sviečkarovi a začala pliesť knôt sviečky z piatich konopných povrázkov. Majster sviečkar jej výtvor odložil a ona mu sľúbila, že ešte príde.

Pobrali sme sa dovnútra, kde som stretol ďalších priateľov – Antona Stiffela, predsedníčku slovenského fandomu Luciu „Lulu“ Bockovú (ahoj, teta Lulu ), fotografa Miloša Laciku, autorku Líviu Hlavačkovú či blogerku Anetu „Riddick“ Čižmárikovú. Ak sme chceli stihnúť popoludňajší program, museli sme si dať obed teraz. Rozhodli sme sa pre mestský pivovar Alžbetka, ktorý sa nachádzal len pár metrov od miesta conu. Môžem ho odporučiť, varili výborne.

Po jedle sme sa pobrali do hlavnej sály. Tam sa už schádzali fanúšikovia Čierneho Rogana, kapitána Báthoryho či Steina, Barbariča a Jaroša. Len pár dní pred SlavConom vyšla kniha, ktorá určite potešila fanúšikov spisovateľa Juraja Červenáka. Ten spolu s výtvarníkom Michalom Ivanom a zástupkyňou vydavateľstva Artis Omnis Andreou Harmanovou porozprávali nielen o nej. Na začiatok trocha histórie. Od vydania prvej knihy, ktorú napísal Juraj Červenák, uplynulo už tridsať rokov. Pred štrnástimi rokmi vyšiel Vládca vlkov a sedem rokov uplynulo od posledného príbehu Rogana s názvom Prízraky na Devíne. Ostrov bohýň obsahuje päť poviedok. Štyri z nich boli napísané už dávnejšie, no prešli úpravou. Piata, podľa ktorej nesie kniha názov, je úplne nová. Dej tejto poviedky sa odohráva v okolí Vrútok. A čo chystá pán spisovateľ do budúcna? Ako sám povedal, čitatelia od neho žiadajú nové dobrodružstvo kapitána Báthoryho, tak ich želanie pomaly plní. Píše aj nový príbeh zo série Stein a Barbarič. Tentoraz bude hlavnou postavou seržant Jaroš. Jeho dobrodružstvo sa bude odohrávať v 16. storočí v Trnave. Keď autor spomenul na sociálnych sieťach, kde sa bude dej novej knihy odohrávať, ozval sa mu pán, ktorý pracuje ako archivár v tomto meste. Môžeme sa tešiť aj na pokračovanie Zakliateho kláštora. „Keď začne písať poviedku, má z toho román, keď začne písať román, má z toho trilógiu,“ to sú slová Roberta Pilcha z českého vydavateľstva Brokilon, ktoré vystihujú Jurajovo písanie. Aktuálne má spisovateľ rozpracovaných viacero projektov, preto sa rozhodol prenechať písanie príbehov o Roganovi inému spisovateľovi, resp. spisovateľke. Stala sa ňou krstná mama Ostrova bohýň Ivana Molnárová – Dubcová. Knihu pokrstila zmesou typických slovanských byliniek – lipou, bazou a materinou dúškou. Aj samotný autor bol prekvapený, veď jeho knihy sa väčšinou krstia úderom sekery, či prebodnutím kopijou. V tomto roku vyjde Ivane vo vydavateľstve Hydra jej prvý román s názvom Cesty hrdinov. Verím, že bude dôstojnou nasledovníčkou a čitatelia sa budú tešiť na každý nový príbeh o černokňažníkovi a jeho spoločníkoch. Momentálne sa však hľadá vhodný námet, týkajúci sa osudov a vzťahov hlavných postáv. Ak poznáte aj Jurajovho ďalšieho hrdinu, Bivoja (začiatkom tohto roka vyšlo nové české vydanie), zbystrite pozornosť. Bivoj bude ako seriál vysielaný v českej televízii, pracuje sa už na scenári. Snáď to dopadne lepšie ako so seriálom Krv prvorodených, ktorý plánovala natočiť jedna zo súkromných slovenských televízií.

Dcéra vydržala celú besedu trvajúcu hodinu a pol. Po krste som sa s ňou vybral von dať si kávu a nadýchať sa trocha čerstvého vzduchu. Zastavili sme sa ale pri stole so svetom Warhammeru, kde sa maľovali figúrky. Hneď si tam sadla, že chce skúsiť aj toto. Do ruky sa jej dostala postavička vojaka, vybrala si farby a pustila sa do maľovania. Po chvíli som ju skontroloval. Vyjednávala ešte jednu figúrku, tentoraz čarodejníka. Ja som sa pobral na besedu najkomediálnejšej dvojice tohto dňa, českých spisovateľov Františka Kotletu a Kristýny Sněgonovej. Oboch môžete poznať ako autorov úspešnej knižnej série Legie. Vydaných je osem dielov, plánovaných je však dvanásť. František prezradil, že plánuje postupne ukončiť všetky knižné série, na ktorých pracuje. Aktuálne je ukončený Spad a Bratrstvo krve, ktoré vyšli v súbornom vydaní. Ako editor spolu s Martinom „Rogerom“ Králikom pripravujú antológiu slovenských poviedok s názvom Slovenský nářez. Ako sám povedal, dnešní českí čitatelia nerozumejú slovenčine, zatiaľ čo väčšina slovenských rozumie češtine. Aby dostali slovenských spisovateľov k českým čitateľom, kniha vyjde v českom jazyku. Pracuje ešte na jednom projekte, o ktorom však nechcel nič prezradiť. Kristýna Sněgoňová plánuje dopísať pokračovanie jej prvotiny Krev pro rusalku. Táto fantasy noir detektívka sa dočká takisto filmového spracovania a nájdete na ňu už aj teaser. Očakávať môžeme i štvrtý a piaty diel série Města.

Uprostred besedy odišla predsedníčka slovenského fandomu, Lucia „Lulu“ Bocková, do inej prednáškovej miestnosti. S dvojročným oneskorením odovzdala spisovateľke Jane Plauchovej cenu Mlok. Tá ju získala za víťazstvo v literárnej súťaži Cena Karla Čapka v roku 2021.

Beseda skončila, dcéra domaľovala figúrku a spomenula si na sviečkara. Vyšli sme pred budovu a ona chcela pokračovať v pletení. No nastala zmena. Sviečkar práve v kotlíku roztopil včelí vosk, takže jej ukázal, ako si môže vyrobiť svoju vlastnú sviečku. Dokončila ju a prešla ku kováčovi. Uňho si vykovala hlavičku klinca. Poslednou zastávkou bola znova streľba z luku. Začala sa na nej prejavovať únava z celého dňa. Našťastie, kamaráti sa ponúkli, že nás odvezú domov, za čo im patrí vďaka. Dcéra cestou domov skoro zaspávala.

Sobotňajší SlavCon sa vydaril. Miestami pripomínal rodinné stretnutia. Veď niektorí z nás, ktorí sme naň začali chodiť v jeho začiatkoch, prišli aj s deťmi. Verím, že všetci návštevníci si ho užili naplno. A moja dcéra? Keď v nedeľu ráno vstala, jej prvá veta bola: „Tato, kedy pôjdeme znova na SlavCon?“

Foto: Autor

Viac fotiek Serjožu Serjožoviča z festivalu SlavCon nájdete v autorovom albume na Facebooku.