 |
„Ak je toto to najlepšie, čo táto planéta ponúka, do polroka ju ovládneme.“
Astronaut Taylor stroskotá na neznámej planéte. Všetko napovedá tomu, že počas havárie sa udialo niečo mimoriadne tajomné, vinou čoho sa aktuálne podľa všetkého píše neskutočný rok 3978. Rázny muž sa okamžite púšťa do prieskumu planéty. Pôsobí vyľudneným, nehostinným dojmom. Ale už čoskoro narazí na životodarnú prírodu s lesmi a vodopádmi. Avšak tento kus kraja má už pradávno svojich starých obyvateľov. A tí pozemšťana fajnovo zaskočia.
Treba povedať, že Planéta opíc z roku 1968 je (na rozdiel od neskorších dielov – a že ich bolo!) bez zbytočne dlhej debaty klasika sci-fi. To je proste fakt. Keď bomba (natočená na motívy románu Francúza Pierrea Boullea – napísal napríklad aj Most cez rieku Kwai) vtrhla do kín spolu s geniálnou 2001: Vesmírnou odyseou od Kubricka, okamžite zaujala každého, kto ju videl. V nasledujúcich desaťročiach sa z nej stal kult. Je pravda, že oproti 2001: Vesmírnej odysee je to tak trochu, ako keď postavíte obraz od Pollocka vedľa obrazu od vášho osemročného bratranca, ale keď tieto dva filmy postavíte dosť ďaleko od seba, tak každý je jedinečný. Planéta opíc bola koncom 60. rokov zjavením, neskutočnou akčnou jazdou a neuveriteľným dobrodružstvom s dychberúcimi maskami.
Každopádne, rok 1968 je predsa len už veľmi vzdialený a dalo by sa povedať, že ide o film pre pamätníkov. Nie som si úplne istý, či je pozerateľný pre divákov narodených – dajme tomu po roku 2000. Ale to nie je jediný dôvod, prečo odmietam k snímke pristupovať neobjektívne. Zub času je nemilosrdný a to sa nedá ignorovať.
Hlavnú rolu stelesnil Charlton Heston (Ben Hur, The Omega Men) a treba povedať, že ešte i dnes ide o dosť nečakaný charakter. Mizantrop, ktorý si o ľudstve zjavne nemyslí nič dobré a ani sa tým netají. Chce veriť, že vesmír ponúka aj iné bytosti, ktoré si zaslúžia viac rešpektu, než je arogantný a násilnícky ľudský tvor. Rolu nemej dievčiny Novy stvárnila bývalá modelka Linda Harrison, ktorá padla do oka mocnému hollywoodskemu producentovi Zannuckovi a už rok po Planéte opíc sa stala jeho manželkou (mali spolu dve deti a manželstvo im vydržalo do roku 1978). Rok pred Planétou opíc si mimochodom zahrala princeznú Dianu alias Wonder Woman v televíznom pilote, po ktorom mal nasledovať seriál, avšak napokon nebol natočený. Neskôr si Linda zahrala vedľajšiu úlohu v nostalgických dôchodcovských retro kultovkách Zámotok 1 a 2.
Ostatní herci na sebe majú masky. Zaujímavosťou je, že pod jednou z nich sa ukrýva James Whitmore (Relic, Vykúpenie z väznice Shawshank) a pod druhou, ako Dr. Zaius, Maurice Evans (Rosemary má dieťatko). Z pokračovaní filmu (Do vnútra Planéty opíc, 1970; Útek z planéty opíc, 1971) sa postupne vytrácali ľudskí hrdinovia a opraty po nich prebrali opičí. Dlho to ťahali najmä Zira (Kim Hunter) a Cornelius (Roddy McDowall), ktorí sa predstavili už v prvej časti.
Poviem to bez banánovej šupky: na Planéte opíc sú paradoxne najlepšie pasáže, v ktorých neúčinkujú opice. Konkrétne sa bavíme o prekvapivo dosť dlhom čase – hoci to na film s opicami v názve môže znieť neuveriteľne, samotné primáty v ňom zas až taký gigantický priestor nemajú.
Najlepších je prvých tridsať minút. Tento úvod ukazuje osamelosť a fascináciu okolitým priestorom jediného bdelého astronauta na palube vesmírnej lodi. Nasleduje havária a z nej vyplývajúci prieskum záhadnej planéty, na ktorej sa hrdinovia objavili. Áno, na toto sa časom troška pozabudlo, ale stroskotanie neprežije len ústredný hrdina, ale aj jeho dvaja kolegovia. V tomto momente Planéta opíc ponúka famóznu depresívnu výpravu, na svoju dobu značne pokročilú až vizionársku kameru Leona Shamroya a provokatívnu hudbu Jerryho Goldsmitha, ktorá v sebe má niečo živočíšne, atavistické, prudké, nepredvídateľné a, nuž, zvieracie. Táto časť sa odohráva v tzv. Zakázanej zóne, čo je oblasť, ktorá sa v neskorších dieloch stala kľúčovou pre celú sériu. V neposlednom rade spolu s hrdinami vonkoncom netušíme, čo sa vlastne deje, kde pristáli, či sú na celej planéte sami atď. Snímka naozaj nie je žiadne béčko; ostatne, získala dve oscarové nominácie za hudbu a kostýmy (a „čestného“ Oscara pre maskéra Johna Chambersa). Potiaľto super.
Potom sa ocitneme medzi opicami, čo v čase vzniku filmu bolo geniálne, ale dnes je to skôr smiešne. Masky skrátka zostarli a svet, ktorý opice obývajú, je neuveriteľný. Majú súdy, majú istú formu umenia, majú vedcov, majú múzeá a ministrov… a predsa sú v šoku, keď pred nimi ľudský hrdina z papiera poskladá lietadielko, hodí ho a ono letí. Na druhej strane, aj v stredoveku sa uskutočňovalo niečo, čo bolo v tej dobe vnímané ako súdne procesy, a pritom to bol hon na (neexistujúce) čarodejnice.
Nad filmom je jednoducho lepšie vypnúť mozog. Ako je možné, že strelné zbrane fungujú i po tisícročiach? Podobne ako rôzne iné ľudské vynálezy (fotoaparát)? Prečo opice ovládajú prastarú reč? Kde sa dej vlastne odohráva? V USA? Vtedy by to istú logiku malo, no čo ak sa odohráva vo Francúzsku? Existuje na celej planéte viacej podobných opičích miest, alebo toto je jediné? A to neriešim náhody-nehody (hrdinu počas lovu náhodou strelia rovno do krku, vinou čoho nemôže rozprávať).
Pobyt v opičom meste každopádne nie je až taký pútavý ako začiatok filmu. Našťastie po nejakom čase mesto opúšťame a s malou skupinou ľudí a opíc sa vydávame do divočiny odhaliť skutočnú pravdu planéty. Tu už prichádza mierna stagnácia (a ťažkopádna akcia s naivnými prestrelkami), ale tušíme, že sa na nás chystá niečo veľké. Práve to drží našu pozornosť v strehu a napnutú.
A skutočne. Film sa končí šokujúcim objavom na pláži, ktorý nebudem spoilerovať, ale ide o natoľko ikonický nápad, pozná zrejme každý – či už z fotiek, alebo z rôznych filmových (a iných) paródií. Je zaujímavé, že tvorcovia pre filmovú adaptáciu vymysleli úplne iný záver, než aký vo svojej knihe ponúkol spisovateľ. Mne ten filmový pripadá lepší, ale ani autorov nebol od veci (relatívne dosť sa ním nechal inšpirovať Burton v roku 2001).
O dva roky prišiel sequel. A nastalo peklo. Ale to už je iný príbeh.
Planéta opíc (orig.: Planet of the Apes)
Žáner: sci-fi, dobrodružný, akčný
Výroba: USA, 1968, 112 min.
Réžia: Franklin J. Schaffner
Hrajú: Charlton Heston, Roddy McDowall, Kim Hunter, Maurice Evans, Linda
Harrison a ďalší.
Súvisiace linky
Recenzia: Planéta opíc – Tim Burton
O pilotovi, ktorý nevedel pristáť
Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.