Tak – a tretiu trilógiu Star Wars máme za sebou. Ja neviem, čím to je, ale ani človeka natoľko prašteného svetelným mečom, ako je moja maličkosť, táto verzia nijako zvlášť neočarila… Príbehom to však rozhodne nie je.
Príbeh pokračuje tam, kde sa skončila osmička ( ak rátame od Skrytej hrozby). Admirál Thrawn sužuje Novú Republiku neustálymi útokmi. Má vlastne nevyčerpateľné množstvo vojakov, veď ich klonuje pomocou zariadenia, objaveného v tajnom sklade nebohého Cisára. Pri týchto útokoch mu pomáha stále Joruus C´baoth, ale pomáha čím ďalej, tým neochotnejšie. Psychická rovnováha Majstra Jedi je stále labilnejšia, od jednotlivých záchvatov šialenstva prechádza pomaly ale isto do stavu zotrvalého, keď je presvedčený, že pravým vládcom Impéria je on sám. Leine a Hanove dvojčatá sú už na svete a Leia sa znova zapája do politickej činnosti. Podarí sa jej odhaliť Zdroj Delta, ktorý podával správy z paláca na Coruscante Thrawnovi, od Mary Jade sa dozvedá, kde sa nachádza klonovacie zariadenie, po ktorom zatiaľ bezúspešne pátra Luke s priateľmi. Do tohoto pátrania zapojil aj pašerákov, ktorí sa pomaly, ale isto pridávajú na stranu Novej Republiky.
Nechcem sa o deji nejako zvlášť rozpisovať. C´baoth stále usiluje o Leiu a jej deti, Lukovi sa vyplní veštba z jaskyne na Dagobahu… Skôr by bolo treba pohovoriť o kvalite tejto knihy. V recenziách predošlých dielov som sa rozčuľovala nad prekladom. Nie že by mi to bolo niečo platné. Rovnakú nespokojnosť by som vlastne mala vyjadriť aj teraz. Pani Stárková naozaj nie je skalným fanúšikom SW. Jediným kladom týchto prekladov je, že sa aspoň tvrdohlavo pridŕžajú zavedenej terminológie, akokoľvek hlúpo znie napríklad „křížokřídlá“. Ono to nie len divne znie, ale sa to aj „skvele“ vyslovuje… K dobru prekladu treba povedať, že je učesanejší a čitateľnejší, ako „Dědic Říše“. Rozčúlilo a vytočilo ma tentoraz niečo iné. A to priam geniálne odsadzovanie odstavcov v celom „Poslednom rozkaze“. Čítate, čítate a zrazu sa z riadka na riadok ocitnete niekde úplne inde. Potom zas čítate, čítate a v novom odstavci zistíte, že dej nerušene pokračuje ďalej napríklad replikou niektorej z postáv. Týmto „dodržiavaním“ odstavcov sa podarilo vytvoriť miestami celkom slušný galimatiáš…
Čo treba ale Baronetu prirátať k dobru je skutočnosť, že vydal všetky tri diely vlastne v priebehu dvoch mesiacov, čo je v poslednej dobe počin naozaj chvályhodný. Vzhľadom na to, ako tesne dejove na seba knihy naväzujú, si to naozaj zasluhuje plusový bodík. Aj za to, že na všetkých troch knihách zachoval pôvodné obálky.
Ďalšia trilógia je teda uzavretá a mne je trochu smutno. Pán Lucas to totiž – pri všetkom obdive a úcte k jeho osobe – tak trochu pooral… Teraz mám na mysli filmové spracovanie „Hviezdnych vojen“. Pôvodná trilógia – aspoň mám ten pocit – dostatočne jasne osvetľovala udalosti, ktoré predchádzali vlastnému deju a preto natočenie „Skrytej hrozby“ nepovažujem za práve najšťastnejší krok. Chápem, že si pán Lucas chce vychovať novú generáciu fanúšikov tejto prekrásnej vesmírnej rozprávky, ale dnešné deti, odkojené Terminátorom a Votrelcami na „Skrytej hrozbe“ zaujali asi viac triky, než vlastný dej. Nech sa deje, čo sa deje, už predsa vieme, ako to dopadne. Zdá sa mi, že viac úspechu by malo sfilmovanie tretej trilógie, o poslednom dieli ktorej sa vlastne v tejto recenzii bavíme. Ale to je, samozrejme, len môj súkromný názor. Ako som už bola spomínala v recenzii na III./1 – „Dědic Říše“, pokiaľ ide o dej, čaká vás tu rovnaké množstvo dobrodružstiev a súbojov, rovnaká dávka ideálov, ako v pôvodných filmoch. Ostáva len na vašej vôli a predstavivosti občas prestať čítať a na chvíľu zavrieť oči. Určite ten film uvidíte. A vo vlastnej produkcii a réžii. Čo vy na to?