Stretnutia s fantastikou: Mark E. Pocha | Mark E. Pocha a Fandom SK

V našom nepravidelnom seriáli, v ktorom dnes už známi autori, výtvarníci, vydavatelia, organizátori a iní dejatelia rozprávajú o svojich začiatkoch na poli fantastického žánru, pokračuje autor, editor a strašič Mark E. Pocha.

Každé rozumné dieťa vie, že tieňov, ktoré sa mu večer, keď zalezie pod perinu, vynoria z kútov izby, sa nemusí báť. Stačí zavrieť oči a sú preč. Ibaže…

To nemusí byť nevyhnute pravda.

Žijú medzi nami ľudia (tiež k nim patrím, a možno k nim patríte aj vy), ktorí zatvoria oči a s hrôzou zistia, že tiene nikam neodišli… Práve naopak – začali sa predlžovať. A niekde tam, v ranom veku, pod ťažkou perinou od starej mamy, bez dychu a s vytreštenými očami sa začína formovať budúci autor strašidelných poviedok.

Semienko je teda zasiate, ale aby mohlo rásť, musia prísť ďalšie impulzy. Výdatné hnojivo, dalo by sa povedať. Niekto si v ranom veku prečíta Tolkiena a doživotne ho to ovplyvní. Jedného dňa sa chopí klávesnice, napíše svoju prvú fantasy poviedku (zrejme o drakovi, rytierovi a ich vzájomnom súboji), a už sa vezie. Podobne budúci scifista – pozrie si trebárs Hviezdne vojny, a tá skúsenosť ho definuje. Nuž a my, horor-pozitívni, máme tiež svoje modly. Mňa poznačili ešte kedysi v predpubertálnom veku prví dvaja filmoví Votrelci (aj ich videoherná inkarnácia na Amige), komediálny Návrat oživlých mŕtvol, neodmysliteľný Evil Dead a prvotiny Petera Jacksona. Potom sa k tomu pridali knižky Stephena Kinga a ešte neskôr romány Martina Moudrého (najmä Temné záblesky, z ktorých si dodnes presne pamätám prvú vetu) – a bolo dokonané.

V roku 2008 prišiel na svet autor (a neskôr aj editor) Mark E. Pocha, namočil hrot svojho pera do krvi čerstvo vyžmýkanej z neviniatok a pustil sa do horúčkovitej práce. Ostatné je história.

Ale keď už máme spolu tú česť, rád by som sa pristavil pri inej veci. Viete, ľudia nad hororom často mraštia čelo. „Prečo niekto píše také hrôzy?!“ Pýtajú sa.

Myslím, že dobrý hororový príbeh nemá prvoradý cieľ vystrašiť či vyvolať hrôzu/odpor/hnus. Skôr nám tým, že pripomína človeku jeho smrteľnosť, hovorí, že život je prikrátky na to, aby sme ho márnili hlúpymi pletkami. Že samotný fakt smrti by mal ľudí viesť k tomu, aby sa menej nenávideli a viac milovali.

Chápeme sa?

Myslím, že aj môj osobný hnací motor autora temnej fantastiky je poháňaný práve takýmto palivom. Ak chcete vedieť viac (napríklad aké prekvapenia pripravujem na budúci rok) a nebojíte temnoty, navštívte ma na mojej stránke.

A keď pôjdete dnes večer spať a z rohov izby začnú vyliezať tiene, nezabudnite, že zavrieť pred nimi oči niekedy nepomáha…

Mark E. Pocha (*1981)

Autor hororových poviedok, editor hororových antológií, finalista literárnych súťaží. Svoje temnotou pretkané texty publikoval v antológiách Ježíšku já chci plamenomet, v časopisoch XB1 a Pevnost či v zborníku MLOK. Jeho poviedky sa umiestnili na finálových priečkach literárnych súťaží Cena Karla Čapka, Vidoucí, Rokle šeré smrti, Ohnivé pero. V r. 2009 mu vyšla zbierka poviedok v spolupráci s Martinom Moudrým pod príznačným názvom A bude hůř. Editoval antológie českého a slovenského hororu Kniha bolesti a Na hroby. Momentálne pripravuje ďalšiu česko-slovenskú antológiu a ešte toho roku mu vyjde zbierka drabble s názvom Z temnôt.

Foto: Archív autora.

Videorozhovor s Markom E. Pochom