Kristián z dovolenky doniesol Tiborovi a Martine knihu v koženom obale, husie brko a atrament. Kiko povedal: „Vraj to patrilo nejakému čarodejovi, ktorého za to upálili v šestnástom storočí.“ Potom dodal, že ak chcú privolať nešťastie na svojho nepriateľa, stačí ak to napíšu do knihy husím brkom.
Tibor sa z darčeku tešil, ale Martina sa toho darčeku bála. Keď Kristián po šiestich pivách odišiel, povedala Tiborovi, že sa jej to nepáči.
Tibor si Martinu doberal, otvoril knihu a napísal, aby jeho učiteľka zo základnej školy padla zo schodov, keď vyjde z bytu. Na druhý deň ju videl na bicykli. Zavolal Martine a so smiechom jej to povedal.
„To neplatilo,“ namietla, keď boli večer doma. „Tú učiteľku neznášaš až tak, aby si jej to prial.“
„Asi máš pravdu. Aj tak je to blbosť.“
Tibor knihu aj s písacími potrebami skryl vo svojom nočnom stolíku a Martina časom na to zabudla.
O dva týždne sa Tibor pohádal so Stanom, s kamarátom zo základnej školy. Roztržka vznikla z toho, že sa Stano opil a pred ostanými spolužiakmi ponižoval Tibora.
Tibor celú cestu domov na Stana nadával a keď prišiel domov bol ešte viacej naštvaný. Možno sám na seba, že je taký slaboch. Martina sa ho snažila upokojiť.
„Prosím ťa, už na to nemysli,“ povedala Martina, keď sa chystali spať, „veď bol opitý a uvidíš, že sa ti zajtra bude ospravedlňovať.“
Tibor sa zamračil. „Toto robí vždy. Nechápem prečo sa s ním stále stretávam. Musím byť asi retardovaný. Stanko si myslí, že bude zo mňa robiť debila a že mu nič na to nepoviem. Ale je na omyle!“
Na druhý deň, keď sa Tibor vracal z obchodu, stretol jedného známeho, ktorý sa pozná aj so Stanom, a ohovárali ho. To čo sa dozvedel, ho ešte viacej naštvalo, než tá posledná udalosť.
Na Martinu hovoril a ešte nezatvoril bytové dvere. „ Počuj, keď som šiel z obchodu stretol som sa s jedným chalanom, ktorý má istý názor na Stana ako ja. A dozvedel som sa, že ten smrad je za vodou. Má toľko peňazí, že sa s nimi môže kúpať. A navyše on tie prachy má doma.“
Tibor si napustil do pohára vodu a odpil si. „Tá sebecká sviňa má viacej peňazí než celá táto ulica. Rozumieš? A on si odo mňa stále požičiaval. Keby mu ten jeho byt vyhorí, skončí na ulici!“
Martina chcela aby stíchol, ale Tibor ju ignoroval. Prechádzal sa po byte. Nakoniec zostal v spálni kde sa vyzliekol. Otvoril nočný stolík a chcel vytiahnuť kartičku na úrad práce, ale namiesto toho vytiahol darček od Kristiána.
Chvíľu na knihu pozeral, ale nakoniec doň napísal, aby Stanov byt zhorel!
Na druhý deň sa Martina zobudila na Tiborov krik. Keď prišla do kuchyne, Tibor akurát hodil telefón na stôl. Zbadal ju medzi dverami, pristúpil k nej a pobozkal ju. Nadýchol sa a ukázal jej notebook.
Martina sa pozrela na fotku. Videla tam Stana ako sa drží za hlavu a pozerá na svoj byt, z ktorého šľahali plamene. Martine prešli po chrbte zimomriavky a v hrdle jej vyschlo.
„Prepáč, ak som ťa zobudil, ale volal mi Stano. Spýtal sa, či by mohol u nás chvíľu zostať, lebo mu vyhorel byt.“
„Kedy príde?“ opýtala sa Martina.
„Nepríde!“
Tibor sa postavil od stola a zaklapol notebook. „Pôjdem do obchodu. Nepotrebuješ niečo?“
Týždeň potom ako sa zo Stana stal bezdomovec mal Tibor potýčku s Radom. Rado celý život pracoval vo firme Rodičiamidajú a.s. a nebyť známostí, ktoré mali jeho rodičia, nedostal by sa ani na základnú školu.
Tibor mal stretávku zo základnej. Spomínali na staré časy a neodpustili si hodinový komentár na Stanovú životnú situáciu.
Odišiel na WC, lebo z tých rečí mu začínalo byť zle.
Stál nad pisoárom a hlavu si opieral, keď Rado k nemu prihovoril. „Serus starý, Kdeže máš Maťku?“
„Doma.“ Odpľul si do pisoára.
„A si si istý?“ zasmial sa a odišiel preč.
S Radom sa stretol o dve hodiny neskôr. Stál pred barom, kde bol aj so svojimi opicami, kamarátmi. Stáli v kruhu, fajčili, obzerali, vykrikovali po každej dievčine, ktorá prešla okolo nich.
Keď sa Rado otáčal za jednou dievčinou všimol si Tibora, ako vychádza z baru.
Rado začal na naňho kričať cez celú ulicu. „Tibor, nepredáš mi Maťu na jednu noc, prosím? Dám ti tisíc éčiek. Čo ty na to?“
Tibor sa otočil a kráčal k nemu.
Rado a jeho kamarát začali vykrikovať: „ Pozor! Už ide Bruce Lee!“
Tibor zastavil v bezpečnej vzdialenosti od Rada a pozeral mu do očí. Rado sa stále uškŕňal, ale úsmev bol čo raz falošnejší.
Pár sekúnd na to päste lietali všade naokolo.
Keď prišiel domov, triasol sa od zúrivosti. Hánky ho pálili a štípali. Maťa spala v spálni.
Chcel sa najesť, ale keď videl, čo mal v chladničke, uvedomil si, že nie je ani tak hladný. Vytiahol si fľašu piva a rozmýšľal nad tým, prečo musí byť magnet na debilov.
Ako si tak upíjal z piva, rozhodol sa, že mu to vráti. Rado sa mu môže vysmievať, robiť z neho pred ostatnými chudáka, ale vždy bude mať dosť veľké ego, aby mu to vrátil. Aj s úrokmi.
Po pár minútach sa cítil fajn a ruky ho už neboleli. Spomenul si na Kristiánov darček. Odložil pivo pri gauč a prešiel cez obývaciu izbu do spálne a potichu vybral knihu, brko a atrament.
Chcem, aby Radovana Moreckého zrazilo auto.
Keď sa ráno prebudil, bolo mu zle. Martina behala okolo neho a upratovala byt. Spomenul si, že dnes musí ísť na úrad práce.
Tibor niečo zjedol a prechádzal sa po byte, ako tiger v klietke a rozmýšľal. Martina už mala medzitým doupratované všetky izby.
„Tibor znervózňuješ ma. Choď už na ten úrad.“
Pobozkal ju a uškrnul sa. „V pohode. Vrátim sa asi okolo tretej.“
„Dneska pôjdem k Natálií. Keď prídeš domov, zavolaj mi. A nezabudni si kľúče.“
Na úrad prišiel presne, keď sa im končila prestávka.
Keď vstúpil do kancelárie, obarila ho vôňa kávy. Pani za stolom podal papier o potvrdení hľadania zamestnania, občiansky preukaz a kontrolný preukaz. Bol celkom rýchlo vybavený, ale jedno, čo ho trápilo, bolo to, že našetrené peniaze sa míňajú.
Zamyslený sa vybral na autobusovú zastávku.
Na predposlednej zastávke, ktorá je oproti nákupnému centru, mu prišlo nevoľno. Vybehol z autobusu a utekal na záchod.
O desať minút vyšiel z nákupného centra, a zrútil sa mu celý svet.
Pod sebou na chodníku videl Martinu s Radom.
Ruka v ruke zabočili na prechod pre chodcov, kde po oboch stranách boli zaparkované autobusy.
Pozrel na konečnú zastávku, spomedzi stromov popri ceste videl autobus, ktorým šiel, a akurát zo zákruty sa vyrútilo čierne auto.
Pozrel sa na Martinu a Rada. Dali si dlhú pusu a vykročili vpred.
Auto zmizlo za autobusom a v sekunde sa objavilo na prechode, kde nabral Martinu a Rada.
Na poslednej strane knihy bolo napísané: Všetko čo napíšeš sa ti tri krát vráti!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.