Jedna vločka.
Druhá vločka.
Kto bol dobrý,
ten sa dočká.
Vzduchom sa niesla vianočná riekanka spolu s vábivou vôňou perníkov.
Cez veľké okno s ľadovými kvetmi hľadeli na zasnežený svet dve malé deti. Odkedy sa prebudili, striedavo spievali a jedli sladké koláčiky s farebnými polevami, zapíjajúc ich mliekom. Spoločne počítali snehové chuchvalce neprestajne sa valiace z oblohy a podchvíľou opatrne otvárali okno, aby si do dlaní nabrali trochu z toho vianočného zázraku. Zakaždým prekvapením zvýskli, keď sa ich horúce dlane dotkli chladného snehu. Avšak skôr, než sa stihol roztopiť, zahodili ho najďalej, ako dokázali, snažiac sa trafiť plot…
Odvšadiaľ znejúce rolničky pokúšali ich zvedavosť a schopnosť dodržať mamin zákaz vyjsť z izbičky, ktorá sa z večera do rána zmenila na nepoznanie. Kamkoľvek sa len pozreli narazili na ozdoby od výmyslu sveta, ktoré sa trblietali v mihotavom svetle sviečok bezpečne umiestnených vo veľkých svietnikoch.
Spolu s dňom ale strácala moc aj ich trpezlivosť. Bolo čoraz ťažšie obsedieť na mieste v jednej izbe, keď sa spoza privretých dverí ozýval buchot kuchynského náradia a veselá vrava dospelej časti rodiny.
Čím viac okolie zahaľovala tma, tým vzrušenejšie upierali svoj zrak do neba. Nemohli predsa dopustiť, aby zase prepásli najkrajšie divadlo roka! Tak zasnene upierali svoj zrak do diaľky, až sa dobrák Santa zľutoval a prikázal sobom zísť nižšie. Šťastnejší krik ešte nepočul.
Deti očarené veselo na pozdrav kývajúcim Santom, pôvabne cválajúcimi tvormi a nádherne vyzdobeným kočom zabudli, že ešte existuje aj niečo iné.
„Mamíííí, mamíííííí!,“ volali obaja ako o život stále nespúšťajúc oči z oblohy. Pevne sa držali za ruky a srdcia im šli priam vyskočiť z hrude.
„Mamíííííííí!,“ zvolali znovu, keď neprichádzala.
„Budete ticho, detiska nevychované?!,“ okríkla ich vychovávateľka obávajúc sa, aby nezobudili ostatné deti pokojne spiace v zatuchnutej izbe. Maličkí, náhle sa strhnúc zo sna, na ňu nechápavo pozerali a až vtedy si uvedomili, že mama nepríde …
Dievčatko smutne pozrelo na svoje dvojča. Ešte pevnejšie jej stisol dlaň a znovu položili hlávky na vankúš. Takmer súčasne im padli viečka a pokúšali sa opäť nájsť cestu do rozprávky. Zavalitá žena sa spokojne odšuchtala do postele zanechávajúc za sebou tmu nie len v izbe, ale i v dušiach dvoch šesťročných sirôt.
Všetko spí,
všetko sní.
Sám len svätý
bdie dôverný pár,
stráži dieťatko-
nebeský dar.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
