Kto aspoň jeden jediný raz nezatúžil byť hoci len na chvíľku niekým iným? Vyskúšať si, ako prežíva život obyčajný, nenápadný človiečik, ktorého v dave temer nevidieť, či známa osobnosť, ktorej súkromie sa odohráva viac na stránkach časopisov a novín a obrazovkách televízorov, než v skutočnosti? Iste, preniknúť do mozgu človeka a stať sa jeho súčasťou nie je prakticky možné a sotva niekedy bude. Vo fyzickom zmysle, samozrejme. Sú však aj iné spôsoby, a tie nie sú o nič menej zaujímavé.
Jeden z nich predkladá v zbierke \„O půlnoci tancoval drak\“ americký spisovateľ Ray Bradbury, autor, ktorého meno rezonuje rovnako mocne v uchu nadšenca pre science fiction či horor ako v uchu nekompromisných literárnych kritikov. V dvadsiatich piatich krátkych poviedkach čitateľ dostáva možnosť prevteliť sa do celej plejády rôznych hrdinov: od mladých mužov a žien, plných ideálov až po starcov, rekapitulujúcich svoje životy. Bradburyho silne obrazný spôsob rozprávania človeka nielenže vtiahne do starostí a radostí postáv, prežívajúcich bežné i mimoriadne príbehy, on ho doslova prinúti stať sa týmito postavami, utierať si slzy, keď hrdina pochopí, že dni jeho mladosti spolu s dávnymi priateľmi sú nenávratne preč, či masírovať si stuhnuté mimické svaly tváre po osviežujúcom záchvate smiechu nad skvelým gagom Laurela a Hardyho.
Tajomstvo úspešného prijímania tvorby Raya Bradburyho rôznymi generáciami spočíva v tom, že čitateľovi približuje situácie v ktorých sa sám neraz ocitol, alebo mu niekedy skrsli v mysli, no nikdy mu nenapadlo hlbšie sa nad nimi zamyslieť a objaviť ich krásu. V centre príbehu stojí takmer bez výnimky človek a všetky rekvizity sú iba prostriedkami, ktoré autorovi umožňujú tohto človeka podrobiť dokonalej prehliadke, doslova vyzlečeniu z kože. Bradbury tvorí tak v žánroch fantastiky ako aj v mainstreamovej literatúre a oboje neraz bravúrne kombinuje, vďaka čomu sa vyhýba „chorobám\„, ktoré trápia autorov dobrovoľne uväznených v tesnej škatuľke žánrovej špecializácie. Inými slovami, okrem toho, že ľudí dokonale pozná, nebojí sa ani odvážne vrhať do hry s fantáziou, ktorá neraz napodiv o človeku dokáže vypovedať oveľa viac ako povedzme dokonale realisticky popísaná situácia zo života jednotlivca. Bradbury častokrát ani nehľadá pointu a neponúka nečakané zvraty. Úplne mu stačí načrtnutie situácie a následná hra s jej aktérmi. Také sú i poviedky v knihe \“O půlnoci tancoval drak\".
Venovať sa jednotlivým poviedkam v zbierke nemá zmysel. Je ich priveľa a akákoľvek analýza by iba rušila dojmy z prežívania jednotlivých príbehov pri ich čítaní. Možno akurát poznamenať, že všetky majú spoločné tri veci: nekonečnú radosť z písania, nepredstieranú lásku k človeku a obrazotvornosť, ktorá z týchto krátkych dielok robí takmer básne. Ak budete medzi poviedkami hľadať fantastické prvky, budete si musieť zaobstarať lupu s poriadne vypuklou šošovkou a aj tak sa dostanete iba k počtu neprevyšujúcemu počet prstov jednej ruky. To však v nijakom prípade nie je chyba Raya Bradburyho, ale skôr nás – ľudí. Pretože práve on nás upozorňuje na to, že fantastické veci sa nemusia odohrávať len hlboko vo vesmíre, v inom čase či v alternatívnej realite, ale naopak, že sa predsa už dávno odohrávajú v každom dni nášho života – tu a teraz, to len my ich odmietame pokladať za niečo výnimočné a ukrývame ich pod náterom šedivého stereotypu.
Zbierke možno vytknúť iba málo nedostatkov. Bradbury sa tentoraz, zdá sa, až príliš odmieta odpútať od spomienok a sentimentu, hroziaceho premnožením a zahltením čitateľa. Možno to do istej miery súvisí s vekom spisovateľa (narodil sa v roku 1920) a s tým spojeným obzeraním sa do minulosti a rekapitulovaním života. Odporúčam preto zbierku čítať s prestávkami medzi jednotlivými poviedkami, podobne ako čítate básne: ak ich prečítate naraz priveľa, pripravujete sa o neopakovateľnú chuť každej z nich. Nemusíte sa však báť sladkastých či nebodaj umelo dojímavých scén. Bradbury napriek všetkému zostáva stále tým istým zvedavým dieťaťom, skúmajúcim svet. Z každej poviedky, či už smutnej alebo veselej, vyžaruje nezdolný optimizmus a chuť žiť. Žiť naplno a bez obmedzení.
Mischo Jedinák 8/10
Ray Bradbury: O půlnoci tancoval drak, originál One More for the Road, vydavateľstvo Baronet 2003, preklad Radvan Markus, 245 strán