Firma Cryo je známa tvorbou adventúr, ktoré sa odohrávajú vo virtuálnych svetoch. Začalo to nádhernou Atlantídou, pokračovalo málo vydareným Pánom prsteňov a nedávno sa to skončilo Atlantídou 2. Cryo však nezaspalo na vavrínoch a vyprodukovalo ďalšiu adventúru z vlastného pohľadu – Fausta. Tentoraz sa Cryo inšpirovalo hrou Goetheovou hrou Faust. No, inšpirovalo… Jediné, čo majú tieto dve diela spoločné je iba ich názov.
Hra sa odohráva v zábavnom parku nazvanom Zem snov, ktorý však úrady dali zavrieť kvôli nevysvetleným udalostiam, ktoré priniesli smrť viacerým hrdinom účinkujúcim v Parku. V hre vystupujete v roli Fausta, Marcellusa Fausta, starého černocha, ktorý kedysi v Parku pracoval. Vaším spoločníkom je Mefistofeles, ktorý vás uvedie do deja a postupom času sprevádza.
Mefistofeles: „Pán a ja máme malé nedorozumenie ohľadne duší niekoľko ľudí, ktorí tu žili a pracovali… Či majú ísť nahor alebo nadol. Pri všetkej Jeho svätosti, On navrhol, že by sme mali určiť nestranného sudcu, ktorý by spor rozhodol…“
Faust: „A čo presne mám robiť?“
Mefisto: „Ponoriť sa do minulosti, preskúmať dôkazy. Zvážiť mnôžstvo hriechov a ctností, ktoré objavíš. Potom, na základe tvojich výsledkov, Pán a ja vyvodíme závery.“
Dej je rozdelený do siedmich epizód a v každej z nich sa ponoríte do života jednej z postáv. Postupne skladáte fragmenty zo života artistov a zisťujete, čo sa v ich živote odohrávalo. Počas jednej epizódy sa zároveň dostávate postupne do rôznych časových období od roku 1920 do 1960. Môžete sa tak najprv dostať do roku 1930, preskúmať život umelca, a neskôr sa čas posunie do roku 1950, keď sa už mnoho vecí zmenilo.
Po spustení hry si vytvoríte nový
profil (keďže hru môže hrať viac hráčov), ktorým sa potom prihlásite.
Takto Fausta môžu hrať naraz aj 3 hráči, ktorí môžu byť v rôznych
častiach hry. Nie je to teda žiadny multiplayer (pri adventurách?!), ale
akýsi geniálny systém rozlišovania medzi jednotlivými osobami hrajúcimi
Fausta na jednom počítači. Po prihlásení sa dostanete do hlavného menu,
v ktorom si môžete vybrať epizódu, ktorú chcet hrať (musíte ich však
hrať v stanovenom poradí), nahrať alebo uložiť hru, zvoliť preferencie
(hlasitosť zvuku, zapnutie/vypnutie titulkov a pod.), pozrieť si hviezdy
aktuálnej epizódy (kto v nej vystupuje), prezrieť filmy (filmové
medziscény v epizódach, ktoré ste už prešli), zvoliť hudbu, ktorá vám
má hrať, zistiť ako ďaleko ste pokročili (percentá od 1% do 100%) alebo si
naučiť hrať jednu z troch atrakcií (s ktorými sa v hre stretnete). Po
prejdení každej epizódy sa vám v dolnej časti obrazovky zbierajú dôkazy
a zmluvy, ktoré artisti spísali s Mefistom. Tiež si môžete prečítať
poznámky Theodora Mora (zakladateľa a tvorcu Parku), ktorý si ich písal
o hrdinoch.
Dôležité je spomenúť prefektný, ale naozaj neuveriteľne vydarený soundtrack, ktorý mimochodom môžete kúpiť na zvlášť audio CD. Soundtrack je situovaný do obdobia, v ktorom sa hra odohráva (Amerika, roky 1920–1960) a pesničky pridávajú hre geniálnu atmosféru. Väčšina z piesní je od vydavateľstva Universal Music Jazz a niektoré z pesničiek hrajú a speivajú napr. Marvin Gay, Stan Getz, John Lee Hooker či Sarah Vaughan. Štýl hudby sa pohybuje od bluesu cez valčík až po depresívne pomalé piesne hrané na sólo trúbke.
Celá hra je nahovorená
v češtine, ale v prípade, že nerozumiete, môžete si zapnúť dokonca aj
české titulky. V anglických recenziách Fausta som sa o.i. dočítal, že
napríklad hlas Marcellusa Fausta nahovoril mladý beloch, takže to neznie
veľmi prirodzene. O českej verzii sa to však nedá povedať a musím
jednoznačne vyzdvihnúť kvalitu dabingu. Hlasy perfektne sedia danej postave a
počúvať ich je jedna radosť. V histórii tak máme pravdepodobne prvú hru,
ktorej český dabing predstihuje pôvodný anglický. Zvuky sú už na
štandardnej úrovni, počas hy počujete ambientné zvuky (šum vetra, vody,
spev čajok), ako aj akčné zvuky (otvorenie dverí, chodenie a pod.).
Grafiku hry môžem opäť iba pochváliť, keďže adventúry od Crya sa už dávno preslávili kvalitou svojej grafiky. Hra ponúka dva grafické módy: SVGA 65000 farieb alebo SVGA True Color. Prostredie vidíte z pohľadu prvej osoby, engine umôžňuje plynule sa otáčať o 360 stupňov a až 57 násobné približovanie pohľadu. Všetky miestnosti a vonkajšie krajinky sú krásne nakreslené, vyzerajú celkom ako živé. Slnečné lúče dotvárajú atmosféru, v temných epizódach sú to zase tiene a krvavočervená obloha.
Takisto aj filmové sekvencie sú
dokonale vyrenderované, vytknúť sa im dá akurát gestikulácia Mefista,
ktorý pohadzuje zúrivo rukami, aj keď hovorí niečo celkom obyčajné. Na
druhej strane, občas gestikulácie dobre pasuje, častejšie to však je
prípad zúrivej gestikulácie. V medzisekvenciách sú tiež občas zle
vytieňované niektoré časti hlavy (napr. šedé zuby), avšak to je skôr
výnimka ako pravidlo. Za spomenutie stojí aj nedokonalá obloha a vodné
plochy, ktoré sú nehybné a pôsoboia trochu neprirodzene. Ak by Cryo
dokázalo vytvoriť vlniaci sa oceán, či pohyblivé oblaky, vrchol dokonalosti
je zaručený. Vodná hladina tu už síce nevyzerá ako pokrčená plachta
(viď. Atlantis), ale stále to nie je ono. Treba už len dodať, že celý
systém bol vytvorený pomocou motion capture systému Motion Analysis
v Ecoutez-Voir a použitých bolo 10 kamier.
Atmosféra hry je na vynikajúcej úrovni, soundtrack, grafika a dabing idú k sebe. Filmové sekvencie nádherne dotvárajú celkovú atmosféru. Ak by som atmosféru Fausta mal opísať niekoľkými slovami: „Temne mystická, tajomná a dusivá, zahalená oblakom nevedomosti, ktorým sa snažíte preniknúť, ale nie vždy sa vám to darí. A ešte k tomu ten všadeprítomný Mefisto…“
Marcellus Faust: „Kto teda vlastne si?“ Mefisto: „Súčasť tej sily, ktorá chce vždy zlo, ale nakoniec koná len dobro.“
Dostávame sa k zlomovému bodu
celej tejto recenzie a celého Fausta, ktorým je hrateľnosť a obtiažnosť
advnetúrnych hádaniek. Ak doteraz vyznievala táto recenzia ako óda, tu sa to
všetko zmení. Žiaľ, k horšiemu… Hádanky sú neuveriteľne ťažké –
čo však ešte nie je problém. Najhoršie na tom všetkom je, že hádanky sú
aj nepochopiteľne nelogické. Hneď prvá epizóda je stredne ťažká. Ešte
ani neviete, čo vlastne máte robiť a aký je váš cieľ (v intre jeto
všetko popísané dosť nejasne) a už sa dostávate pred číselné kódy,
ktoré sú založené na spočítaní všetkých dlhov. Dlhy sú napísané na
tabuli a ako keby náhodou ich súčtom je celé čilo, ktorým sa dá
otvoriť sejf.
Čo by sa však stalo, ak by niekto dlhoval dvadsaťštyri a pol dolára? Ako by sa sejf otváral v tomto prípade? Druhá epizóda je najťažšia z celej hry, problémom je, že ešte stále neviete, čo máte za cieľ a čo vlastne robiť. Hádanky sú tu opäť číselné, dokonca musíte prekódovať šifru, ktorej riešenie sa skrýva na troch rôznych miestach, pričom jeden kľúč je dosť mätúci (znie: „A=O“). Čo to je? Až neskôr sa horko-ťažko dopátrate, že A sa nerovná O, ale A sa rovná 0 – teda, že na dvoch šifrovacích ciferníkoch musíte posunúť A ku 0. Tretia epizóda je už o poznanie ľahšia, dokonca som ju dokázal prejsť bez akéhokoľvek hintu či pozretia do návodu, čo sa mi pri tých prvých žiaľ nepodarilo. Spomenúť musím aj 4. epizódu, na ktorej konci musíte z kníh zložiť nápis: „I Theodore Lost Hope In 1917 And Signed A Contract With Mephisto“ (Ja, Theodore, som stratil nádej a podpísal kontrakt s Mefistom). V českej verzii je ale táto úloha priam neuskutočniteľná, keďže v inventári sa objavujú knihy s českými názvami. To znamená, že hráč nevidí napríklad knihu With Burroughs (WITH) ale S Burroughsem (S) a Lost Paradise (LOST) ako Stratený raj (STRATENÝ), čo veľmi nenapomáha hraniu. Táto chyba mi došla, až keď som videl anglický návod, vktorom je tento postup logický, keďže nie je rozdiel medzi prídavným menom a slovesom (LOST), v českej verzii však hráč na tomto zatuhne (mala by tu byť snaha o akúsi nápovedu, inak to asi nejde). Hroznú nelogickosť a zastaranosť číselných typov hádaniek (vyšli z módy asi pred 4 rokmi – nejaký čas po hre Myst) vytýkajú Faustovi aj všetci zahraniční recenzenti. Faust teda jednoznačne padá na hrateľnosti. Je to škoda, ale je to fakt…
Ovládanie je riešené pre Cryo tradičným spôsobom, na obrazovke vidíte kurzor neutrálny, kurozor pohybu, akcie, preskúmania a návratu. Jednoduché, ale účelné.
Na konci hry zisťujete, že Marcellus Faust (teda vy) je vlastne padlým anjelom a musím povedať, že aj úplný záver ma trochu prekvapil. Priznám sa, že som očakával trochu iný záver, aj v súvislosti s tým, že máte hodnotiť akési etické apsekty jednotlivých aktérov. Poviem ešte, že sú dva rôzne konce – záverečné pokušenie je síce obrovské, ale pevne verím, že sa zachováte správne.
Ak by som teda mal Fausta zhodnotiť celkovo, odporúčal by som ho všetkým ľuďom, ktorí majú radi adventúry na štýl Atlantis. Avšak s nasadenou obtiažnosťou sa skupina potenciálnych hráčov zužuje na hardcore adventuristov. Aj keď tá atmosféra, tá hudba a tá grafika sú dokonalosť sama o sebe.
Faust – 7 hier duše
Výrobca: Arxel Tribe
Distribútor: Cryo Interactive / Arxel Tribe / Anne Carriere Multimedia
Minimálna konfigurácia: Pentium 150 MHz, 16 MB RAM Odporúčaná konfigurácia: Pentium 233 MHz, 32 MB RAM 3D karta: nie Multiplayer: nie
Verdikt: Nízka hrateľnosť, hlavne kvoli nelogickosti
Hodnotenie: 70%