 |
Scifi prvotina slovenského autora už pristála na pultoch kníhkupectiev. Nech sa páči, zoznámte sa s detektívom Takemurom.
Anotácia
Policajt, pardón, detektív Takemura má nanič deň. V obyčajný utorok roku 2068 ho zavolajú k prípadu bezhlavého tela, ktorý je tak nechutne zamotaný, akoby sa odohrával na stránkach nejakej knihy. Navyše, keď si z neho začne uťahovať prostitútka s kovovou rukou, tmavá obloha sa už úplne zatiahne.
O pár kilometrov ďalej sedí unavená žena s vypadávajúcim obočím, ktorej umiera kostná dreň a vlastne aj manželstvo. Bolesti duše rieši cukrovou vatou. A nezabúdajme na muža s dvojfarebnými zreničkami a dokonalým účesom. Je členom gangu, rád číta, užíva si rešpekt starých dám a nevie si predstaviť, že príde zmena. A potom príde zmena.
Ale, priateľu, za všetko aj tak môže strapatý idiot, ktorý spáchal prvotný hriech a všetkých v Daždivom meste uvrhol do záhuby.
Aj taký vie byť život.
Ukážka z knihy
Priateľu, udalosťami ťa prevedie rozprávač. Ale nič mu never.
Molino, teší ma
Meč.
Žena za pultom, fádna na milión spôsobov, naňho vytiahla meč. Zažmurkal raz a potom ešte šesťkrát, no nič sa nezmenilo. Pohľad mu padol na smutnú atrapu noža, s ktorou prišiel vykradnúť záložňu. Aj v matnom svetle pochopil, že celé je to vlastne zlý nápad. Ten jej bol väčší. A nielen o pár centimetrov.
Aj taký vie byť život.
Sú dni, kedy nôž padne vhod. Napríklad minulý štvrtok. Pri umývaní okien ostali dvaja chlapi visieť na stene mrakodrapu v centre Daždivého mesta. Vyzeralo to beznádejne, trochu aj dramaticky, niekto sa dokonca zasmial. Jeden z mužov napokon vytasil nôž, v duchu sa rozlúčil s kolegom a svižným rezom ho poslal na večnosť. On bol hore, kolega dole, no tak fyzika nepustí, nie?
Toto však nebol taký deň. Tu bol hlúpy muž a ten muž držal v ruke nôž, ktorý mal navyše tú drzosť byť iba atrapou noža, a oproti nemu teraz stála žena. Tá žena mala v rukách skutočný meč, zo skutočnej ocele, vzbudzujúci skutočnú hrôzu. Čudovala sa aj kamera v rohu.
Meč? Kto dnes ešte používa meče?
Mal otázky. Ale nečakal na odpovede. Neboli dôležité, aspoň nie tak, ako potreba vyhnúť sa ostrému koncu. Otázky počkajú a občas je fajn na ne aj zabudnúť.
Urobil otočku. Vo svojom vnútri aj v záložni. Preskočil veľkú porcelánovú sochu potkana, šmykol to medzi regály plné zaprášených pornočasopisov, švihom ruky pomohol dverám a vrhol sa do tmy. Neobzeral sa, nepozeral kam, iba utekal.
Hoci Daždivé mesto žilo nonstop a ešte o čosi dlhšie, ulice boli poloprázdne. Tak by povedal pesimista. Optimista by ich videl poloplné. A tretí by ich oboch poslal do tmavej štrbiny, lebo medzi tým nie je žiaden rozdiel.
Pri úteku nevnímal nič, iba svoj strach. Nepostrehol ani to, že z tváre mu sklzla šatka, ani to, že pri úteku voľakde stratil atrapu noža. Míňal plechovú sochu neznámeho vojaka. Voľakto chudákovi urval hlavu. Hovorilo sa, že kto soche pobozká nohy, dostane na ďalší týždeň dobré správy. Väčšina však dostala iba herpes. Tak to už v štvrti Limbo chodí.
Utekal. Zabočil za roh. Utekal. Preskočil spiaceho bezdomovca, ktorý zo sna mumlal čosi o zákuskoch. Utekal. A potom už nie. Podlomili sa mu kolená a popri murovanej stene sa zviezol na zem. Rovno do studeného objatia kaluže.
Dúfam… modlím sa, nech je to iba voda.
Bohovia ostali hluchí. Presvedčil ho o tom ťaživý zápach, ktorý mu udrel na nozdry. Moč. Asi ľudský. A niečo chemické. Nevstal, lebo nevládal. Až po hodnej chvíli zadychčaného rozjímania sa zdvihol na lakťoch a pozrel okolo seba.
Slabý červený neón chabo osvetľoval bočnú ulicu, strčenú medzi dve sivé budovy. Takú, akých sú v Daždivom meste tisíce. A predsa to bola najhoršia možná bočná ulica, do akej v danej chvíli mohol vbehnúť. Začalo pršať.
Zoznámte sa, priateľu, toto je Molino.
A Molino je idiot.
Knihu Kronika idiotov si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Podrobnosti o knihe
Kronika idiotov
Žáner: science fiction, humor
Autor: Šimon Briatka
Vydavateľstvo: Šimon Briatka – tvorim.si
Rok vydania: 2025
Jazyk: slovenský
Počet strán: 328
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788057064039
O autorovi
Šimon Briatka je prešovský copywriter, ktorý sa rozhodol svoju lásku ku knihám, humoru a rockovej muzike pretaviť do debutového románu Kronika idiotov.
Zdroj: Šimon Briatka