Spočiatku som chcel napísať k filmu iba komentár – veď recenzia už vyšla a film tiež nie je novinkou. No – nakoniec – rozhodol som sa inak. A dôvody sú dva. Prvý, všimol som si pár momentov, ktoré iní recenzenti (diváci) nespomenuli. A druhý… Jednoducho, mám v sebe po zhliadnutí filmu príliš veľa emócií na to, aby som ich nedal na papier (aj keď je tým papierom skrín a namiesto pera používam klávesnicu). Stephenovi Spielbergovi sa totiž podarilo to, čo sa už dávno žiadnemu filmu nepodarilo – rozplakať ma ;-) A môžete si argumentovať kalkulovanými emóciami koľko len chcete…
Všetky podstatné informácie k filmu nájdete vo freyinej recenzii, ja len zopakujem základnú schému. Ľudia stvorili Stroj, ktorý dokáže byť ľudskejší než človek. David, v brilantnom podaní Haley Joel Osmenta, bol vyrobený, aby naplnil prázdne srdcia manželov, ktorí nemôžu mať deti (či už z biologického dôvodu, alebo preto, že nemôžu – robot spotrebuje menej energie než človek). Evolúcia tak postúpila o schodík vyššie, David je tým, čím bol pre Boha Adam. Rovnako ako Stvoriteľ chceli aj vedci vdýchnuť prachu život… A podarilo sa im to.
Film je Davidovou cestou za láskou, pretože tento cit potrebuje dvoch. Tak, ako robot ľúbi svoju „matku“, túži byť aj milovaný. A to nejde – jeho „rodičia“ sa dostávajú do dilemy, z kómy sa totiž prebral ich „skutočný“ syn, dôvod, prečo si do domácnosti pozvali Davida. A tak Stroj nemôže dostať to, po čom túži – a pomôcť mu môže iba Modrá víla, ktorá už raz bábke pomohla. Nečítal som pôvodnú poviedku Briana Aldissa a nemôžem povedať, čí to bol nápad, no legendu o Pinocchiovi využili tvorcovia filmu majstrovsky. Davidova cesta, na ktorej ho sprevádza robot gigolo (rovnako brilantný Jude Law) a medvedík Teddy, je to jednoducho jedna z najlepších ciest, po ktorých sa dá kráčať…
A na margo konca. Po prvé, chcel som, aby tam bol, pretože som citlivá dušička a ak by takýto film skončil zle, trhal by som plátno ;-) Je dôstojným vyvrcholením perfektne vygradovaného deja (a emócií). Divák, rovnako ako David, si zaslúži svoju dávku šťastia. Plus, koniec, keďže ste to už všetci prezradili, koniec s emzákmi mal jasné momenty, ktoré poukazovali na to, že je to vlastne Spielbergova pocta Kubrickovi. Počínajúc monumentalitou scenérie, cez nálet nad krajinou až po hudbu a emzácku miestnosť z Vesmírnej Odyssey. Jednoducho, Spielberg sa chcel poďakovať Majstrovi a urobil to… výborne.
Je to film s vreckovkami prekliato vysoko ;-)
Hodnotenie – 9/10 (občas to v súkolí tichulinko zaškrípe, aj oči mi chvíľami obschli ;-)