 |
Slovenská kresťanská fantasy odohrávajúca sa koncom 21. storočia. Po sérii katastrof a živelných pohrôm sa v meste Babylon sústreďuje veľké množstvo ľudí z celého sveta. Vo svete neistôt logika zlyháva, jedinou pravdou sa stáva pravda božia.
Kresťanstvo zažíva ohromný vzostup, pretože je v podstate jedinou platformou, ktorá dokáže ľudí zjednotiť. Kresťania pri svojich modlitbách zapĺňajú futbalové štadióny. V čase ohrozenia démonickým Mithrasom, obludou, ktorá z ľudí vyrába so zvieratami zmutované klony, sú práve oni jedinou silou, schopnou akcie i odporu. So slovom božím na perách, s Bibliou v ruke a s nezmernou dôverou v oku vydávajú sa na pochod.
A hľa- Boh ich neopúšťa – Biblia sa vo chvíľach odpočinku mení na chlieb, vo chvíľach boja na meč, namiesto brnení pravdiví veriaci utrpia pomazanie, od ktorého sa odrazí každá zbraň a ktoré počas spánku mäkne na pohovkospacák. Behemoti, Leviatani, zúriví trpaslíci, medveďozlobri i pokušienky /ženy, ktoré nadržaných vysávajú hadím jazykom/ sú voči sile viery bezmocné. Čitateľ tiež.
Hunčár pred nami rozvíja viacero pôsobivých scén, vcelku však zázraky prichádzajú tak ľahko a husto, že sú posunuté do polohy takmerjalovej triviálnosti. Sú motivované výlučne skratkou viery, chápanej nie ako vnútorný zážitok, ale skôr ako estrádne predstavenie pre verejnosť. Je to paradoxné, ale kresťanskej fantasy tak absolútne chýba akákoľvek duchovná dimenzia. Všetko sa odvíja v rovine konkrétneho má dať a dal, davy jasajú a púlia oči na počkanie, postavy reagujú s naivitou a prízemnosťou presahujúcou povestné juhoamerické telenovely.
Hrozím sa pomyslenia, že toto nemyslenie predstavuje vhľad do myslenia určitej časti veriacich. Jeden z cirkevných otcov bol raz napísal: Verím, pretože je to absurdné. Za seba dodávam: Nie však hlúpe. Chcem veriť, že v prípade Hunčárovej knižky ide len o mimoriadne katastrofickú fantasy.