 |
Som pravý a nefalšovaný fanúšik komiksov. Milujem ich, zbožňujem ich, dokonca ich mám radšej ako Maruška SOĽ. Komiksy. Sú to moji milánkovia. Kupujem si ich všetky, hltám každú stránku, každú farbu, linku, písmenko… A? Bože, prečo neviem kresliť? To nie je fér!!! Kto iný ako ja by si viac zaslúžil vedieť kresliť?! Aj knižky som si kúpil (How to draw Batman, How to draw Superman, How to draw Manga) a plno ďalších somarín. A výsledok? Nakreslil som namiesto Supermana Quasimoda…
Ale nevzdal som sa! Začal som kresliť iba hlavy – bez tela. Hlava sa kreslí ľahko. To je len také koliesko, oči, čiarka, ústa a trochu vlasy (ale nie sú nutné – náš domovník, čo chodí k susede „na kávu“ ich tiež nemá). Trápi ma však hromadná scéna. V nedeľu býva u nás na dedine futbal. Ja nehrám, ale chodím tam na inšpiráciu keď hľadám námet na scenár. No a minule sa tam stala taká veselá príhoda (práve s naším domovníkom) a ja som sa ju rozhodol nakresliť. Bežal som domov ako zmyslov zbavený, vbehol do izby, vyhodil ségru od stola a pustil sa do kreslenia. Cha, veď železo treba kuť za horúca. Aj starká to vraveli. Stvoril som super komix! Podaril sa mi dokonale! V duchu som sa videl ako ma kamoši žerú. Ako mi ležia baby pri nohách a žobrú o rande, ako začnú moje super komixy uverejňovať minimálne tí chcipáci v školskom časopise. Dopad bol však tvrdý. Prežil som najhoršie dni svojho života. Ešte teraz mi v ušiach hučí ten posmech. Vraj, toto má byť futbal? A hráči sú kde? Veď je to samá lopta…, ahááá to sú hlavy? A telá majú kde?
Ale opäť som sa nevzdal!!! Ak existuje nejaký komixový chodník hviezd, moje meno tam raz určite BUDE! A tak som začal zháňať telo. Zanedlho prišiel deň, keď sme sa vybrali celá trieda na nejakú stupídnu výstavu. A tam som to zbadal. Obraz, čo bola trocha kresba a trocha výstrižky z novín. O čom ten obraz bol, už neviem. Ale pre mňa to bolo TELO. Hneď z výstavy som zase bežal domov ako zmyslov zbavený, vbehol do izby, vyhodil ségru od stola a pustil sa do hľadania starých novín a časopisov. Vystrihol som si skoro každú postavičku. Neverili by ste ako často sa v časákoch vyskytuje taká Dara Rolins, či Ibrahim Maiga. Ale čoskoro som narazil na menší problém. S tým, že bude Dara na jednej fotke 5 centimetrová a na druhej bude mať o 10 centi viac som nerátal. Začal som teda špekulovať ako s tým vybabrať. A napadla mi parádna vec – kopírka. Tak som si dal nakopírovať Daru a Ibiho v jednej veľkosti a môj komix sa zdal byť na dosah. Zistil som však, že ruky a nohy nie sú vždy na fotke umiestnené tak, ako by som chcel. Hravo som to vyriešil a poodstrihoval ich. A tak som mal onedlho izbu zavalenú hlavami, rukami, nohami, a čojaviem čím ešte a prešla ma chuť na celý komix. No kto sa má prehrabovať hŕbou vystrihnutých rúk, nôh, hláv a hľadať tie správne? To je nejaké umenie? Keď budem mať tú hviezdu na chodníku a budem bohovsky slávny a prachatý mohla by nejaká novinárska hyena napísať: „Tento slávny komixový autor svoj prvý komix vytvoril ročným hľadaním rúk a nôh po koberci, nedovolil mame povysávať a je to vlastne bordelár…“, a ďalšie podobné drísty. To som nemohol dopustiť a radšej som sa dal na ústup. Nemyslite, že som sa vzdal, to nie! Iba som začal hľadať inú cestu. A mimochodom – ak si myslíte, že som totálny blbec, že mi mohlo napadnúť fotky si naskenovať a potom upraviť v PC, tak ako mi vyhovuje, tak NIE som. Napadlo mi to, ale ja PC nemám. Je to jasné?
V piatok chodím s kamošmi do internetky a raz, ako som si tak surfoval, som narazil na niečo geniálne. Áno, tušíte správne. Bol to návod na to, ako vytvoriť svoj perfektný superkomix a pritom nemusím vôbec vedieť kresliť. Hurááá. Čoskoro budem slávny a zazobaný komixový tvorca. Hneď ako naškrabem na digitálny foťák…
…A aby ma neskôr nejaká novinárska hyena neobvinila, že sa o návod nepodelím, tak teda kliknite sem: www.mujweb.cz/…andm/baw.htm