 |
„Vždycky mi vrtlala hlavou otázka, co se stane s démonickými bytostmi, když lidé opustí svou domovinu. Iro-Američané vzpomínají na své víly, norští Američané na nisser, řečtí Američané na vrykoulaky, ale pouze v souvislosti s ději, jež se odehráli ve Staré zemi. Když jsem se kdysi ptal, proč se s mimi nikdy nesedkávame v Americe, mí informátoři se trochu zmateně zasmáli a řekli: ‚Bojí se překonat oceán, je to příliš daleko.‘ A doplní, že Kristus a jeho učedníci také nikdy v Americe nebyli.“ (Richard Dorson)
Toto je motto nového románu Neila Gaimana. Zároveň aj východisko a rámec, nad ktorým ho celý vystaval. Ale nebol by to Gaiman, keby s ním aj nepolemizoval.
Po celé tisícročia sa ľudia sťahovali do Ameriky. Kolumbus ani zďaleka nebol prvý. Prisťahovalci si samozrejme doniesli svoju kultúru, svoje náboženstvo, svoje povery. Postavili oltáre, priniesli obete svojim bohom. Veľakrát sa však stalo, že na novom mieste neprežili, alebo ich sklamalo a vrátili sa domov. Ešte častejšie podľahli vplyvu miestnej kultúry a zabudli.
Čo na to bohovia? Zrodení z prvých ďakovných obradov a obetí po príchode na nový kontinent, vyformovaní spomienkami na starú domovinu, odrazu stratili svojich uctievačov, zdroj svojej sily, obživu. Vtedy je nesmrteľnosť príťažou. A čo je horšie, vznikla nová konkurencia v podobe bohov techniky, televízie, supermarketov, drog… Konkurencia, ktorá je na vrchole síl, zatiaľ čo oni živoria. Napätie rastie, schyľuje sa k búrke – k vojne.
Kľúčovú úlohu v bitke má zohrať Stín. Nič netušiaci človek, počítajúci hodiny, kým ho prepustia z väzenia a on sa bude môcť vrátiť k milovanej manželke a práci. Keď sa dozvie, že manželka zomrela pri automobilovej nehode, stratí všetko, na čom mu záležalo. Pán Středa mu ponúkne prácu („úplne legálnu, slušný zárobok, fantastické sociálne výhody, primerané riziko“). Stín to vezme a postupne zisťuje, že sa zaplietol do hry nebezpečnejšej, ako si vedel predstaviť, že nepozná jej pravidlá a hlavne nevie prečo je vôbec taký dôležitý, že ho obe strany chcú mať na svojej strane.
Gaiman siahol do severskej, egyptskej, ruskej, írskej a ďalších mytológií a zovšadiaľ si požičal zaujímavú postavu. Páni Jacquel a Ibis, majitelia pohrebného ústavu v meste Cairo v Illinois. Černobog z pohanského Ruska, trasúci sa na to, aby Stínovi rozbil hlavu železným kladivom, tak ako boli rozbíjané hlavy jeho obetiam. Elegantný pán Nancy, vlastne pavúk veľký ako rotvailer odniekiaľ z Afriky…
Vydavateľstvo Polaris opäť zabodovalo naplno. Od autora Nikdykde som čakal veľa, napriek tomu som bol príjemne prekvapený. Netriviálne postavy, príbeh s koreňmi, nápady, podmanivá atmosféra, ironický nadhľad, pointa, – stopercentný zásah. Kniha, ku ktorej sa budem vracať už kvôli potešeniu z čítania nesmierne šikovne napísaného príbehu.
Neil Gaiman: Američtí bohové Palaris 2001 Preklad: Jaroslava Vojtková 440 strán