 |
„Útulok spasiteľov na Shotoverskom zráze je jedna veľká lož. Spásy sa tam človek nedočká a o útočisku nemôže byť ani reči.“
Hneď na úvod musím skonštatovať, že po masívnej kampani, aká knihe Ľavá ruka boha predchádzala, som čakala viac, než som dostala. Nechápte ma zle. Nie je to vyslovene zlé, len nezlučiteľné s mojimi predstavami.
Pri čítaní Hoffmanovho životopisu sa pýtam: Ako sa tento chlap dostal k písaniu fantasy? Nechceli ho prijať na žiadnu vysokú školu okrem New College v Oxforde, kde sa dostal k štúdiu dejín anglickej literatúry. Odtiaľ jeho kroky smerovali k rôznym povolaniam, ktoré však mali s písaním len pramálo spoločné. Zapisovateľ výsledkov v stávkovej kancelárii, poslíček banky, učiteľ. A v súčasnosti spisovateľ. Čuduj sa svete! Na konte ma román Múdrosť krokodílov, ktorý údajne písal trinásť rokov a predpovedal v ňom rozpútanie medzinárodného terorizmu v 21. storočí. Tu sa musím opätovne opýtať: ako sa k tomu dostal? Neskôr napísal titul Zlatý vek cenzúry, čo by mala byť čierna komédia inšpirovaná jeho pôsobením v oblasti filmovej cenzúry. A potom tu máme pre mňa stále záhadný skok k fantastike, z čoho vznikla Ľavá ruka boha a už aj jej druhá časť Posledné štyri istoty, ktorej kritika príde na rad v nasledujúcej recenzii. „Keby sme aj poznali odpoveď, cítil by si sa lepšie alebo horšie?”
Komu unikol celý ten mediálny humbuk okolo Ľavej ruky boha a stále nevie, o čom to je, kniha začína takto: Približne štrnásťročný Cale, ktorý vyrastá s ostatnými chovancami na nehostinnom mieste zvanom Útulok spasiteľov. je iný, ako ostatní. Aj napriek neustálemu šikanovaniu zo strany spasiteľov je vo svojom vnútri vzdorovitý a neoblomný. Špeciálnej pozornosti sa mu dostáva od spasiteľa Bosca, ktorý je na neho nezvyčajne prísny a venuje mu najviac času.
Celé roky sa pripravuje na útek a po tom, ako zabije jedného zo spasiteľov robiaceho hrôzostrašné pokusy na mladých ženách, ani nemá na výber. Odchádza spolu so svojimi spoločníkmi Henri Zahmlievačom, Kleistom a dievčaťom menom Riba, ktoré zachránil priamo spod noža zvrhlého muža.
Po nekonečnom putovaní ešte nekonečnejšou pustaninou sa dostanú do rúk vojakom z Memphisu. A tak sa začína ich život za hradbami najmocnejšieho mesta v okolí. Chlapci zvyknutí na biedne podmienky hltajú svoj nový život plnými dúškami a rýchlo si zvykajú na všetky výhody farbeného a bohatého sveta neobmedzených možností. Počas svojho pobytu sa dokonca dostávajú aj do časti s názvom Mačičkina štvrť, kde sa dejú tie najčudnejšie veci, o ktorých chlapci ani len nesnívali.
„Boli tam vyvolávači so svojimi údmi, ozrutníci s vystrčenými oblizovačmi, nakladači so zvliekačkami vykrikovali: „Vyskúšajte žltú!”, paholci vystavovali holé drúky, dohadzovači ponúkali agóniu, tetky zase obnažených šarvancov za polovičnú cenu, spútaných a natretých rúžom. Hugenoti predávali teplonôžky tomu, kto ponúkne najviac, a pomätení mladíci s dlhými jazykmi sa zaujímali o dvojitých holúbkov.”
Cale sa však ani Memphise nevyhne zvýšenej neželanej pozornosti a dostáva sa do jedného problému za druhým. Aby toho nebolo málo, zaľúbi sa. A nie do hocijakej ženy, ale rovno do princeznej, najkrajšej ženy v kraji. Tým sa Cale ešte viac zamotá do klbka nepríjemností…
„…čím som starší, tým väčšmi verím, že ak by sme lásku posudzovali podľa jej najviditeľnejších prejavov, podobala by sa skôr na nenávisť, než na priateľstvo.”
Na môj vkus je autor primálo originálny a vykráda všetko, čo môže. Od Biblie až po názvy skutočných miest a štátov. Ale kto je dnes na 100 % inovátorský, však? No aj napriek tomu sa musím posťažovať. Napríklad na začiatku príbehu sa dozvedáme o tom, v akom prostredí chovanci vyrastajú. V rannom detstve vytrhnutí z domova a vhodení medzi štyri kamenné steny, odrezaní od okolitého sveta. Nepoznajú nič okrem toho, čo im dávajú mnísi. A to je jedlo, modlitba a tvrdá disciplína. Ako mi teda vysvetlíte, že chlapci prezývajú jedného z ich väzniteľov Gorila (str. 35)? Lebo ja tomu naozaj nerozumiem. Kde videli gorilu? Odkiaľ vedia ako vyzerá? A kde dopekla v stredovekom fantasy svete gorily žijú? Pre mňa je to znakom lenivosti a neúcty. Neúcty k čitateľovi i k sebe samému. Keď sa raz vydám na cestu fantastiky, mala by som rátať s tým, že to obnáša obrovskú dávku práce vymyslieť niečo nové. Samozrejme, fantasy sa môže odohrávať aj v reálnom svete. Ale som naozaj jediná, ktorá si myslí, že ak si vymyslím (rozumej ukradnem a zmením) nové náboženstvo a všetko okolo toho, mala by som zapracovať na každom, čo i len najmenšom detaile, a vytvoriť úplne nový svet? V tomto prípade si autor svoju prácu splnil len na slabých päťdesiat percent, čo je na najočakávanejšiu knihu roku 2010 žalostne málo.
Ľavá ruka boha
Autor: Paul Hoffman
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2010
Počet strán: 334
Prekladateľ: Michal Jedinák
Hodnotenie: 55 %