Peking – Veľký Čínsky múr je ešte dlhší, než sme si doteraz mysleli, a to o celých 499 kilometrov. Ako vo štvrtok uviedla oficiálna činska tlačová agentúra Xinhua, nedávno objavená sekcia starého múra sa tiahne až po okraj púšte Lop Nar, ktorú Čína do roku 1996 využívala na testovanie nukleárnych zbraní. Za západný koniec Veľkého múra sa doteraz považovala horská pevnosť v priesmyku Džia–Ju. Novobjavená stavba múra siaha z provincie Gansu do susedného severozápadného regiónu Xin-Džiang. S novým úsekom teda celková dĺžka Veľkého Čínskeho múra predstavuje 7193 kilometrov – čiže o takmer 500 kilometrov viac, než pôvodných 6694.
No podľa agentúry Xinhua možno nie je ani tento údaj konečný. Rad opevnených bášt totiž dosahuje až po severozápadné mesto Kashgar. „Nemám žiadne pochyby o tom, že aj tieto bašty sú súčasťou doposiaľ neodkrytého úseku Múra, pretože priamo nadväzujú na meststké hradby a bašty Kashgaru,“ povedal v rozhovore pre agentúru Xinhua Luo Že-Wen, najuznávanejší čínsky odborník na Veľký Múr, podľa ktorého bol tento úsek vybudovaný ako ochranná bariéra slúžiaca obchodníkom na starodávnej Hodvábnej Ceste. Veľký Čínsky múr sa začal stavať pred dvoma tisícročiami ako obrana proti okolitým národom. K pôvodnej stavbe neskôr postupne pribúdali nové a nové úseky. Ten, ktorý práve odkrývajú archeológovia z Xindžianského Inštitútu Kultúrneho dedičstva a Archeológie pod vedením Mu Šun-Jinga, Peking zrejme využije na podporu svojej moci nad regiónom Xin-Džiang. Jeho moslimskí obyvatelia Ujguri tu totiž mali pred vznikom komunistickej Číny v roku 1949 vlastnú republiku a s príchodom devädesiatych rokov spustili Ujgurskí separatisti tichšiu sériu bombových útokov a atentátov. Východná časť Múra v okolí Pekingu bola vybudovaná z tehál, v Xin-Džiangu bol na stavbu použitý žltý pieskovec a drevo.  Calibre