Belphegor - fantóm Louvru

Jean-Paul Salomé

Istý francúzsky egyptológ našiel niekedy na začiatku storočia neporušený hrob a v ňom zachovalú múmiu. So svojim objavom sa nalodil na cestu domov, ale kým sa na obzore objavili francúzske brehy, z posádky zostali len mŕtvoly (inšpirácia Drakulom?). O polstoročie neskôr pri prestavbe a veľkom upratovaní v Louvri objavia zapotrošenú múmiu a začnú ju skúmať. Múmii sa to nepáči a tak z nej občas vykukne duch a hľadá telo, v ktorom by si mohol výjsť na prechádzku.

V dome oproti žije Lisa (Sophie Marceau), stavbári sa jej omylom prebúrajú do pivnice a ona využije príležitosť pozrieť si zbierky Louvru mimo oficiálnych návštevných hodín. Má však smolu. Fantóm si vyberie práve jej telo (čomu sa naozaj nemožno čudovať).

Začnem kladmi: Sophie Marceau je stále Sophie Marceau.

Týmto som klady vyčerpal, nasledujú zápory. Príbeh je neoriginálny. To by sa mu možno dalo odpustiť, keďže predlohou filmu bol starý seriál. Neodpustiteľné je, že mu úplne chýba spád, akékoľvek prekvapenie, napätie, gradácia a pointa.

Herci hrajú, akoby si dialógy vymýšľali na mieste a to ešte aj v časovom limite. Scenáristi naznačili niekoľko vzťahov medzi postavami (väčšinou jednou vetou), čo príbehu skôr uškodilo ako pomohlo, pretože okrem povinnej lovestory hlavnej hrdinky však všetky okamžite vyšumeli do stratena. Rovnako motivácie hrdinov sú odbavené jednou vetou, dokonca aj tiež takmer povinná trauma hlavného vyšetrovateľa („pred rokmi som vyšetroval prípad fantóma, prestal som sa zaujímať o ostatné prípady a tak ma nikdy nepovýšili“). Scenáristi úplne rezignovali na budovanie napätia a atmosféry, možno sa spoľahli, že to zachránia pravé interiéry Louvru, kde sa natáčalo, to však zúfalo nefunguje. Žiadne postupné odhaľovanie súvislostí, žiadne zvraty. Fantóm sa jednoducho prechádza medzi egyptskými exponátmi. Občas niekoho vyhodí z okna. Občas sa niekam teleportuje. Ostatní ho pozorujú a občas sa nechajú zabiť. Veľkým problémom je, že strašidlo nie je ani trochu strašné. Možno scénáristi mali v úmysle vzbudiť u divákov súcit s nešťastnou neporiadne pochovanou múmiou, ale tomu zas bráni nuda.

Nemusíte sa obťažovať.


26. marca 2002
Jozef Girovský