Temná fantasy s prvkami hororu sa začína nenápadne, v atmosfére rodinnej idyly. Rodina úspešného scénaristu sa sa sťahuje z krajiny moderného amerického mýtu – Kalifornie na východ USA. Namiesto zlatej horúčky Holywoodu a Indiánov prichádzajú víly, škriatkovia a démoni.
Vidiecka oblasť štátu New York je totiž územím, kde sa odpradávna s obľubou usídľovali Íri. Nie div, že práve tu tvrdošijne prežívajú tradície keltských legiend – niekedy až v príliš hmatateľnej a výraznej podobe…
Skúsenejší čitatelia tohto žánru akiste dejovú líniu dokázali predvídať od začiatku do konca a aj bez ukončenia vedia že všetko sa skončí…Nechajte sa prekvapiť, avšak prekvapení, žiaľ, nebudete. Feistov najnovší opus sa na obálke tituluje ako fantasy horror na pomedzí R.Holdstocka, S.Kinga a N.Gaimana. Ak by som bol niekým z trojice týchto pánov, súdim sa pre urážku na cti. Feist so zručnosťou skúseného a plodného prozaika namiešal koktejl z otrepaných horrových a fantasy motívov. Od Holdstocka si vypožičal les plný nadprirozených bytostí a pár priehrští keltských mýtov. Napokon pridal trocha poriadne odležaného nemeckého mysticizmu. Nepôvodnosť motívov by v medziach žánra nebola ničím trestuhodným. Ani spomenutá trojica velikánov sa nevyhýba osvedčeným rekvizitám. Na rozdiel od recenzovaného Feistovho textu ich však dokáže ukázať novej polohe. Feist ale v Pohádke nielenže čitateľovi podsúva klišé, ktoré mohlo mraziť voľakedy za Lovecrafta, avšak navyše narúša štruktúru hororu nadmerne rozsiahlym plánom reálnych udalostí. Príťažlivosť väčšiny kvalitných horrorov totiž spočíva v podmanivo-hrôzostrašnej atmosfére, umiestnenej do sledu hutných pasáží, vyrozprávaných tak rýchlo, že si počas čítania prípadnú neoriginalitu či naivitu neuvedomíme. Feist naopak, mrhá nielen slovom, ale doslova stranami.
Všetci si navzájom vyriešia psychologické prolémy, vyznajú lásku, vyplačú sa jeden druhému na ramene a vysporiadajú majetkovoprávne vzťahy, takže na samotnú hrôzu a tajomno v knihe ostáva miesta len poskromne. Plán reality, ktorý má v horrore pomocnú funkciu vytvorenia idylického kontrastu k zlu a príšernostiam (a v rámci spomenutej idylickosti sa aj kvalitní autori tohto žánra zaplietajú so sentimentom) u Feista pohlcuje plán fantastiky. A to je škoda. Napriek uvedeným skutočnostiam totiž Feist v pasážach venovaných zlu vytvára zaujímavé obrazy. Seanova cesta vnútrom Pahorku duchov počas prízračnej noci Haloweenu, inšpirované poetikou írskych rozprávok, v ktorých nevinnosť víťazí nad pokušením zla, má skvelú atmosféru. Vydarené sú aj pasáže, ktoré sa nachádzajú v blízkosti tejto dejovej sekvencie. Osobne mám dojem, že Feist napísal pomerne vydarenú horrorovú novelu o dvoch bratoch-blížencoch, bojujúcich s temnotou, a neskôr bol požiadavkami trhu a vydavateľa donútený nafúknuť ju na 450 stranový román. Je to škoda. Dúfam len, že týmto počinom si Feist zarobil dosť peňazí na to, aby mohol napísať a vydať aj čosi kvalitnejšie.
Raymond E.Feist: Pohádka, preklad S.Repková-Kučerová, Wales 2002, 463s., 437 sk