Absolvovať Bohemiacon je pre východniara predovšetkým absolvovať cestu. Vo štvrtok večer ma Miro z Brlohu (ďalej LKT) ukecal, že tam predsa len ísť chcem a o šiestej ráno som už sadal do vlaku. Na mojom mieste sa však rozvaľoval farár, tak som si povedal, že mi akurát sadol do rany a preberieme si najnovšiu teóriu superstrún a výhody Perúna oproti Ježiškovi. Potom som si to ale rozmyslel, nechal ho žiť a radšej si vytiahol pivo a noviny, zdalo sa mi to zmysluplnejšie.
Na obed som už bol v Bratislave a po chvíľke motkania sa LKT konečne rozhýbal a jachali sme preplnenou Blavou smerom na západ. Kým sme sa prebili cez to naše hlavné mesto, trvalo to hodinu. Ďalšie príjemné chvíle oddychu a nadšeného pozorovania prevalcovanej prírody sme si užili na hraniciach, ale colníci náš rad bravúrne zvládli ani nie za hodinku. V Brne si LKT musel niečo vybaviť, stihli sme to akurát na štvrtú, teda najväčší nával. Cupitali sme autíčkom pár skvelých, hlbokými zážitkami nabitých chvíľ. Pol hodinka smerom do Brna, pol hodinka smerom von. Nádherný, povznášajúci pocit, takéto zápchy. Asi 30 kilákov pred Prahou sme si tento pocit opäť zopakovali, čo nás donútilo k hlbokomyseľným úvahám rovnajúcim sa k vytvoreniu teórie relativity o zákonitostiach vytvorenia sa zápchy a jej ďalšom osude v závislosti na jednotlivých veličinách, kde bol hlavnou a najdôležitejšou premenlivou magor a jeho početnosť výskytu na meter štvorcový.
V blahodárnom jesennom lejaku sme strávili nacvičovaním tanečných partií (krok-sun-krok) slabých 50 minút a už sme opať veselo jachali. Po skončení diaľnice niekde pri Lovosiciach nás geniálne značenie za spoluúčati ospalého navigátora (ja) naviedlo na okresnú cestičku do Mostu. Asi tak v polovici sme zistili omyl a pustili sa už skoro poľnými cestami do Teplíc, kde sme si urobili výhliadkovú jazdu miestnymi pozoruhodnostiami, ktoré niektorí volajú málovýstižnou skratkou kurvy. Po prekročení čísla 100 sme prestali počítať a s novým elánom sme sa vrhli smerom k Ústí nad Labem, kde sme po menšom blúdení došli okolo desiatej.
Program už nebol, conovú krčmu už zatvárali, tak sme sa uchýlili do nejakého klubu, kde nás nechali oddychovať pri pive až skoro do rána, časť kamarátov sa zatiaľ zvíjalo na diskotéke a druhá čať v posteli.
Ráno sme sa zobudili presne o dvanástej a po osviežení tela a žalúdka sme sa vrhli na Bohemiacon. Niektorí avízovaní hostia nedošli, niektorí zase došli len na svoju prednášku a zdrhli späť do Prahy, ale ešte tam stále ostalo dosť celbrít na to, aby sa dalo prehodiť slovko-dve. Nestihol som I.Kuglerovú, ktorá rozprávala o premene človeka na zviera, ale bolo to uprostred noci (10,00 hod) a mňa ako ukážkový prípad si tam nepozvala, tak čo. V.Ríša nám porozprával, čo nové v Ikárii, MF má nového škandalózneho majiteľa, ktorý ju asi rýchlo po častiach rozpredá, ale zatiaľ urobil aspoň jeden dobrý počin a zaplatí Vladovi prvú služobnú cestu a to hneď na Istrocon.
Potom sme s LKT vyvesovali na všetky možné aj nemožné steny a stĺpy vábničky na Istrocon, ktoré už aj tak boli oblepené reklamami na Eurocon, tárali dve na tri so známymi a neznámymi peknými babami a trošku sa občerstvili pivkom.
Prednášku Z.Rampasa som zmeškal, aj keď som sa na ňu vehementne chystal, pretože mala pre premňa veľmi zaujímavú náplň (Sex, SF a sociobiológia), ale presunuli ju na skôr, a tak som utrel hubu. Neskôr ma Zdeněk ubezpečil, že som o žiadne pikantnosti neprišiel, pretože prednášku si mohli vypočuť aj deti . Potom V.Talaš informoval, ako sa vysedí kniha, teda čo všetko musíte sediac pri telefóne a pri kávičke s dôležitými ľuďmi absolvovať, aby vám vyšla zisková kniha. Vlasta trochu prednášku pretiahol, tak som sa dostal až do polovice prednášky Egona a Broneca o vydávaní domácich autorov, ale musím ich pochváliť, že ma privítali pekne. Ináč, všetky prednášky boli hojne navštívené, vo všetkým mietnostiach bolo plno a sedelo sa kde sa dalo. Nestihol som vraj vynikajúcu prednášku (ako inak) od Františky Vrbenskej a jej hudbe v hlavnom sále, kde sa mi podarilo sa predrať až na alternatívne divadlo Mrtvá. Štyria herci tu zahrali pohybovo veľmi dobre urobené predstavenie o zmierení sa dvoch priateľov s prvkami nadprirodzena. Prvá polovica bola výborná, gagy perfektné, čaptavá Aneta roztomilá a rehot len jediného chlapa v hľadisku zaplnil aj najhlbšie suterény divadla. Postupne však hra akoby strácala dych a skončila nemastne neslane.
Silou-mocou som ešte chcel ísť na Žemličkovu prednášku o Etnogenezii Slovanov, ale ukecali ma na bowling, kde sme strávili, musím uznať, pekné chvíle plné zábavy a športového zápalu. Všetci boli výborní,Jitka, Braňo, LKT, Peter super, Pagi a Vlasta kolky rozbíjali jedná radosť a Dáreček nekonečne exceloval. Ale víťaz môže byť len jeden, že áno, takže som si skromne odniesol palmu víťazstva.
Po takom úspechu som sa dral na maľovanie priamo na nahú modelku, čo sľubovali organizátori na jedenástu večer. Kamaráti mi však tresli dve po papuli aby som sa prebral a odniesli ma rovno na room párty na internáte, kde sme bývali.
O hodinu došli ostatní pozvaní, ktorí márne čakali na maľovanie. Nejakí blbci jej totiž dopredu zavolali domov, ako veľmi sa na ňu tešia, tak sa zľakla a neprišla. Dobre, že som nešiel, také sklamanie by som neuniesol.
V nedeľu nad ránom sme šli do hajan a potom nasledovala už len neuveriteľná cesta domov, kde som sa ocitol o šiestej ráno v pondelok.
Celkové dojmy: bol to príjemný con, v ťažiskovú sobotu bolo päť pararelných programov plné prednášok, divadla, filmov,kvízov a hier, kartových turnajov. Sem tam niekto neprišiel, ale zase by som to aj tak všetko nestihol, tak čo. Prednášky boli plné, na divadle som narátal okolo dvesto ľudí, pivné zákutia dostatočné, tam som narátal občas aj sto fanov. Ubytovanie prechádza už niekoľko rokov ťažkými pôrodnými bolesťami, teraz síce výťahy šli, postele vydržali pokope aj celú noc, elektrina šla, len teplá voda nie. Miesto nej len hrdza, takže pot a špinu sme nezmývali, ale odstraňovali letmým opieskovaním.
Veľmi dobrý, pohodový con, ale kua, kua chlapi, šialene ďaleko.