Antológia poviedok vybratých členmi organizácie Amerických spisovateľov science fiction a fantasy ponúka víťazné texty jednotlivých kategórií prestížnej súťaže, doplnené niekoľkými zaujímavými poviedkami.
Celok sa nesie v znamení rozmanitosti. Nebudete oslnení. Miestami sa po prečítaní dostaví uspokojenie a príjemné prekvapenie, miestami závan ľahkého sklamania. Je evidentné, že ani “súťaž súťaží” nemá vždy hviezdny rok.
Víťazom kategórie novela je príbeh Jacka Wiliamsona pod názvom Země, jaká bývala. Nestor americkej fantastiky /v čase napísania textu 93 ročný/ ponúka kvalitnú vedeckú fantastiku, v ktorej sa dostanete k vesmírnym letom a zemi budúcnosti…a vôbec ku všetkému, čo patrí ku klasike žánru…ibaže štýl je tiež klasický, cítiť tu rané 50-te roky. Mal som dojem, akoby sa zem otriasala pod nohami mastodonta a pocit neohrabanosti – hocako poctivej – som veľmi dlho musel vyplachovať z úst.
Víťazka kategórie poviedka Severna Park v texte po názvom Lék brnká na strunu emócií a boja za práva menšín…Sklon k agitácii napokon autorka uhráva “otvorením konca”, v ktorom bezradnosť chúli sa do klbôčka k bozkom takmer ružovohollywoodskym.
Víťaz kategórie noveleta, príbeh pod názvom Lousin duch od Kelly Link je dokonale zvládnutá absurdná poviedka, v ktorej nadobúda význam každé slovo i gesto a ktorú by ste mali čítať niekoľkokrát…aby ste pochopili, že chápať nie je vždy najdôležitejšie.
Víťazkou kategórie román sa v roku 2001 stala Catherine Asaro s netradične poňatou fantasy pod názvom Kvantová růže. Hoci ako čitateľ antológie som mal možnosť čítať len úvodnú časť, pri neodhalení tajomstva v poslednej vete som zostal sklamaný…a zatúžil som čítať ďalej.
Prídavky v knižke sú dva. Sloni z Neptunu od Mika Resnicka patria do kategórie poviedok, založených na rozvíjaní absurdného východiska do ešte väčšej absurdity…obvykle v slede úsečného dialógu, plného skvelých replík. Bavil som sa od začiatku do konca, pointu som však predvídal o dosť skôr, než by mi bolo milé.
Napokon Zmena od Jamesa Patricka Kellyho. V mojom súkromnom rebríčku v rámci textov tejto knižky vyhrala. Autor zručne kombinuje motív cesty časom a vesmírnych letov s plasticky podanými charaktermi, svieži nápad nepotláča emocionálnu stránku textu, a keďže to platí i naopak, neostáva mi nič inšie, než vám poradiť, aby ste si prózu vychutnali sami.
V knižke okrem prehľadne zoradených laureátov Nebuly v rokoch 1965 až 2000, nájdete súbor krátkych článkov, v ktorých sa známi autori zamýšľajú nad jednotlivými žánrami fantastiky. Nič prehnane hlboké nečakajte, ale zopár podnetov sa nazbierať dá. Z mne neznámych dôvodov sa tento súbor článočkov, označený ako Komentár, ocitol medzi poviedkou M. Resnicka a úryvkom románu C.Asaro…takže na to, že nečítate beletriu, prídete, až keď sa pohrúžite priamo do textu.
Nuž, prehľadnosť nie vždy víťazí.