Miles, hrdina diel autorky Lois McMaster Bujoldovej, prirástol za tých pár rokov, počas ktorých u nás jej tvorba vychádza, mnohým čitateľom k srdcu. Jeho literárny profil a fyziológiu, zmýšľanie a humor, trápenia a nádeje sa v predchádzajúcich dieloch (Učedník války, Vorova hra, Cetaganda a zbierka noviel Hranice nekonečna) podarilo autorke vykresliť dosť plasticky a detailne. Nejde však o diely nejakej rozsiahlej ságy, ale o samostatné romány, resp. novely, kde sa hrdina postupne vyvíja a zažíva netypické príhody. V zatiaľ poslednom preloženom dieli s názvom Bratři ve zbrani sa Miles dostáva do zvlášť absurdnej situácie, kedy musí čeliť svojmu vlastnému klonu…
V tvorbe Bujoldovej nemalou mierou cítiť jej ženskú stránku. Miles nepôsobí ako drsný a neotrasiteľný hrdina, ale ako citlivý a mnohými pochybnosťami (o sebe samom, či svojich činoch a rozhodnutiach), zmietaný mladý človek. Navyše, jeho fyzický handicap mu nedovoľuje v mnohých situáciách jednať tak, ako by jednal zdravý človek a preto je nútený viac používať mozog, logiku a svoj povestný triezvy prístup k problémom. Pod povrchom tejto zložitej osobnosti však driemu aj city, ktoré sa v tomto diely prejavia viac, ako inokedy. Aj keď sa mnohé jeho rozhodnutia zdajú naoko chladné a racionálne, skoro vždy sa za nimi skrývajú silné emócie.
Dendarijská flotila slobodných žoldnierov sa po ťažkých bojov zastaví v opravárenských dokoch na obežnej dráhe starej dobrej Zeme. Treba zaplatiť za liečenie, náhradne diely, pohonné hmoty, muníciu a preto všetci netrpezlivo čakajú na žold, ktorý má prísť zo sektorového veliteľstva na Tau Ceti za prácu pre Barrayar. Výplata sa však niekde nevysvetliteľne zdrží a namiesto nej dostane Miles rozkaz hlásiť sa na barrayarskom veľvyslanectve. Situácia sa začína nepríjemne komplikovať. Nielen že narastajú dendarijské účty na obežnej dráhe, ale aj Milesove identity admirála Naismitha a poručíka Vorkosigana sa dostavajú do nebezpečnej blízkosti. Aby sa zachránilo zdanie, že ide o dve rozdielne osoby, Miles si pri jednom interview narýchlo vymyslí príbeh o jeho klonovaní. Spočiatku výborná zastieracia historka však nevdojak trafí do čiernaho…
Popri opisoch Milesových dobrodružstiev autorka tentoraz načrela aj do hlbšej minulosti a na vytvorenie zápletky využila historické súvislosti násilného obsadenia Komarru Barrayarom. Nešlo pri tom len o to, že Komarr blokoval barrayarom prístup k červej diere a tým aj k vesmírnemu obchodu, ale stal sa hrozbou, keďže cetaganďania ho dokázali podplatiť kvôli prechodu svojej inváznej flotily. Tá potom premenila niekoľko barrayarských rokov na utrpenie. Komarrské hnutie odporu bolo zdanlivo zlikvidované a nikoho nenapadlo, že by mohlo aj so svojím slávnym vodcom driemať na ďalekej Zemi…
Milesovi začína ísť o krk, ale jeho verní pritelia, hlavne bratranec Ivan a dendarijská zástupkyňa Elli ho v tom nenechajú. Zo zápletiek a jednotlivých súvislostí sa stavajú šachy, v ktorých Miles, ak chce prežiť, musí predvídať aspoň pár ťahov dopredu. Nejde tu však o žiadnu SF detektívku. Zlí nemusia byť vždy zlými a mnoho dejových línií a nečakaných zvratov končí prekvapujúcejšie, než by niekto čakal. Tieto príbehy naopak obsahujú nemalé posolstvo ľudskosti a solidárnosti a nejednu stráviteľne podanú morálnu úvahu.
Nie bezvýznamným kladom knihy je technické a vedecké pozadie Bujoldovej vesmíru. Možno práve tým, že je žena, zameriava sa na techniku a technológiu len v potrebnom rozsahu a nevytvára celé opisy či návody na fungovanie, ako to robia niektorí mužský autori. Jej technika budúcnosti je pritom hodnoverná, bez logických chýb a nezachádza za tú pomyselnú hranicu nereálnych vývojových možností, ako je to napr. v dielach Davida Webera. Za zmienku stojí aj tradične kvalitný preklad Heleny Soukupovej a ďalšia, vcelku solídna, s dejom dostatočne korešpondujúca obálka od Martiny Pilcerovej. Kto by sa netešil na ďalšie Milesove príhody?
Lois McMaster Bujoldová: Bratři ve zbrani, orig. Brothers in Arms, Talpress 2002, brož., Helena Soukupová, obál. Martina Pilcerová, 319,– Sk, 352 str.