Režisér filmu, Christophe Gans (Crying Freeman) o Bratstve vlka povedal: „Chceme robiť film pre čo najširšie publikum, pre ľudí každého veku, ale napriek tomu si myslím, že skutočné akčné dobrodružstvo musí byť schopné ponúknuť aj idey. Nestačí, aby sa ľudia mlátili po hlave. Je oveľa zaujímavejšie, keď postavy bojujú za víziu ľudskosti. Tento film je preto o tom, ako ľudia s pokrokovými ideami musia bojovať s démonmi fundamentalizmu.“ Bingo! Bratstvo vlka je filmom so špičkovými akčnými scénami, no za jeho myšlienku, ideový podklad a záver by sa nemusel hanbiť ani filozofický dokument. Francúzi jednoducho vedia, ako sa robia dobré filmy…
Bratstvo vlka rozpráva skutočný príbeh z obdobia vládnutia francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., ktorý sa stal v odľahlom okrese na juhu krajiny. Takzvaná „beštia z Gévaudan“ tu zabila viac než 100 ľudí, najmä detí a žien. Aby zabránil šíreniu paniky, posiela sem kráľ vyšetrovaciu komisiu, zloženú z najlepších mozgov svojej armády, ktorá má za úlohu nájsť tajomnú beštiu a zabiť ju. V skutočnosti to teda bolo takto, režisér však pridal poriadnu dávku invencie a zmyslu pre atmosféru a akciu…
Do provincie Gévaudan prichádza rytier de Fronsac (Samuel Le Bihan, napr. Tri farby: Červená) so svojim indiánskym bratom Manim (Mark Dacascos). Fronsac je kráľovským preparovačom zvierat, jeho úlohou je Beštiu nakresliť a v prípade jej úspešného odchytu pripraviť pre zbierky Versailles. Už v úvode sa však stretávajú so zvláštnou zložkou koloritu provincie Gévaudan a tak si Mani zabojuje dosýta (Dacascos sa v tomto filme prekonal). Nasleduje uvedenie do obrazu, lov strieda štvanicu – pričom sa dej plynule presúva medzi premočeným lesom, provinčným zámočkom či luxusným bordelom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Paríž. Beštia však zabíja ďalej a ani po hodine filmu nie je divák k tajomstvu bližšie. Je len napätý, predávkovaný adreanlínom a spútaný atmosférou dažďa, hmly a konských kopýt dopadajúcich na trosky templárskeho hradu. Brilantná kamera, nádherná hudba, elegantné dialógy – no Beštia nikde…
No dôjde na psa mráz. Politické intrigy hrajú prvé husle a dej sa zamotáva, no ani akcia na seba nedá dlho čakať. V závere padá postava za postavou a každý ďalší odhrnutý závoj znamená krv a dolámané kosti. Indiánska mágia sa stretáva s obradmi čiernej Afriky, tomahavk naráža na kopiju či meč zo slonovej kosti. Pochodne horia v podzemí a… divák zviera kreslo, trhá čalúnenie, prípadne obhrýza plece partnera ;-)
Tomuto filmu nemám čo vytknúť, je tým, čo čakám, keď zhasnú svetlá v kine. Má výborný scenár, vynikajúcu výpravu a herecké obsadenie (do Moniky Bellucci sa zamilujete), skvelú kameru sledovanú pozorným okom režiséra a skutočne akčnú choreografiu bojov. Mark Dacascos ako posledný Mohykán je vtelením červenej smrti a Samuel Le Bihan ako de Fronsac by nakopal zadok aj samému Morpheovi ;-) Akčný film ako vyšitý, v tomto roku jasný kandidát na víťazstvo…
Ako trefne poznamenali na aintitcool.com „Je to zázrak. Historický, hororový, politický, akčný, fantasy film, ešte k tomu s ohromným netvorom.“
Netešte sa na to, choďte na to…
Hodnotenie – 9/10 (Je to subjektívne, o časť zážitku som prišiel „vďaka“ pokazenej premietačke v kine. Keď si to pozriem ešte raz, možno dám 10/10)