 |
Poznáte to. Rozprávate v spoločnosti svoj najobľúbenejší vtip, napríklad tento: Otázka: Čo je to polárny medveď? Odpoveď: Polárny medveď je pravoúhly medveď po transformácii súradníc. Oprávnene očakávate výbuchy smiechu, padanie zo stoličiek, natrhnuté bránice… namiesto toho sa vám dostane zopár uchechtnutí a veľa párov obočí poskladaných do tvaru WTF.
A teraz aplikujme túto situáciu na našu súťaž. Inými slovami, autor poviedky predpokladá, že čitateľ ju určite pochopí, pretože stopercentne vie, že:
- úder palicou bolí, alebo
- upíri sa na dennom svetle rozpadnú na prach, alebo
- náš Mesiac nemá atmosféru, alebo
- Odysseov pes sa volal Argo, prípadne
- Cruachan bolo hlavné mesto Connachtu, dnešný Rathcroghan.
Cítite tie rozdiely?
Samozrejme, že na tom v princípe nie je nič zlé, veď SF, F aj H sú do veľkej miery postavené na kánonoch, archetypoch a popkultúrnych odkazoch.
Ale všetko je otázka miery, jedna krajnosť ľahko skĺzne do banality, druhá do nečitateľnosti.
Nechcem, aby vznikol dojem, že poviedka, ktorá kladie na čitateľa väčšie nároky a predpokladá určité nadpriemerné znalosti je číre zlo. Naskytá sa preto testovacia otázka: Funguje takáto poviedka aj bez týchto znalostí? Ak nie, dokáže prinútiť nezainteresovaného čitateľa vyhľadať si potrebné fakty? A ak si ich už naštuduje, bude mať chuť sa k nej vrátiť? A ak sa k nej vráti – odmení ho za tú námahu?
Nasledujúcich päť poviedok nemá spoločné to, že by mi bolo ľúto, že sa nedostali do finále, ani to, že kondolujem papieru, na ktorý boli vytlačené. Sú to príklady textov, ktoré kladú určité (rôzne!) nároky na vedomosti čitateľa. Sami posúďte, či ste cieľovou skupinou.
E-zborník Ceny Fantázie 2008
Porotcovia sa rozhodli podeliť sa s čitateľmi o ďalšie poviedky, ktoré sa nedostali do
Každý porotca si vybral maximálne päť poviedok. Kritérium výberu bol u každého porotcu rôzny. Aj preto sa okrem lepších poviedok občas mihne aj niečo zaujímavejšie. Prajeme vám príjemné čítanie.
Výber Jozefa Girovského si môžete stiahnuť tu