Prečítal som si vo Fantázii recenziu na Krutohlava a zarazilo ma, že bola najmä o iných veciach a ani veľmi nie o literatúre. Tak som si povedal, že napíšem niečo o CGR aj ja. Veď sa k nej už vyjadroval každý…
Literárna súťaž Cena Gustáva Reussa si za jedenásť svojej existencie získala veľa odporcov, nekonštruktívnych kritikov, zosmiešňovateľov i pravidelných prispievateľov. Vo Fantázii, v internetových diskusiách na jej mailliste a stránkach fandom.sk a fantázia.sk (pred ich zlúčením) si do Ceny Gustáva Reussa, do jej organizátora Slovenského syndikátu autorov fantastiky a porotcov kopol už hádam každý známejší slovenský autor, fandomový aktivista či neúspešný účastník. Blahosklonne sa jej priznáva, že svojho času síce zohrala akú-takú pozitívnu úlohu, ale dnes sa podľa mnohých mladých a ešte mladších slovenských fanov a autorov stáva vážnou prekážkou rozvoja kvalitnej slovenskej fantastiky. Priznávam, že spočiatku som trochu naivne to považoval za sympatický a vo svojej podstate i progresívny literárny (a hádam aj generačný) konflikt. Teraz mu už prestávam rozumieť. Útoky voči CGR sú totiž očividne prerastené osobnými sympatiami a antipatiami a významnú úlohu asi hrajú i pocity nedocenenosti. Akoby už ani nešlo o literatúru, lež o pochybnú prestíž a snahu presadiť sa za každú cenu. Mám silný pocit, že cieľom negovania CGR je jej vytesnenie len preto, aby sa jej odporcovia mohli vyhlásiť za jediných skutočných znalcov fantastiky a záchrancov SF v slovenských horách a dolinách. A to sa mi nezdá správne.
V debatách odznelo mnoho absurdností, nezmyslov a dezinformácií (nechcem použiť drsnejšie slovo klamstiev). V podstate nikomu nenapadla prostá myšlienka: Slovenský syndikát autorov fantastiky ako vyhlasovateľ a organizátor Ceny Gustáva Reussa má legitímne a nespochybniteľné právo presadzovať svoju predstavu o literárnej fantastike. Toto právo pramení aj zo skutočnosti, že organizátori venujú príprave súťaže svoj voľný čas, a ako sa to v minulosti niekoľkokrát stalo, i svoje peniaze. Podobne to robia i vyhlasovatelia iných literárnych súťaží a ešte som nepočul, že by niekto permanentne spochybňoval ich požiadavky na poviedky akceptovateľné v tej ich súťaži.
Najopakovanejším argumentom, ktorým sa dokazuje, nakoľko CGR škodí rozvoju slovenskej fantastiky, je zloženie poroty. Skutočnosť, že sú do nej pravidelne pozývaní predstavitelia hlavného prúdu, doviedla kritikov súťaže k presvedčeniu, že títo ľudia menia CGR na literárnu súťaž, a nie na súťaž poviedok SF (akoby SF nebola literatúra). Ozývajú sa hlasy tvrdiace, že takíto porotcovia nie sú schopní určiť kvalitu SF poviedky, že nerozumejú mladým autorom, že sa s nimi nedá diskutovať, že sú príliš zaslepení a profesionálne arogantní. S týmito názormi nesúhlasím. Myslím si, že prítomnosť profesionálov v porote dodáva súťaži zaujímavý rozmer. Okrem iného prichádza ku konfrontácii scifistického geta so svetom tzv. veľkej literatúry, čo môže byť minimálne pre jednu zo zúčastnených strán prínosom. A o nejakom nepochopení mladých autorov nemôže byť ani reči. Svedčí o tom napríklad i skutočnosť, že v ostatnom ročníku sa k poviedkam v posudkoch najtvrdšie vyjadrovali porotcovia majúci vekovo k mladej generácii autorov SF najbližšie… (Nedá mi nespomenúť, že po vyhlásení výsledkov spomínaného ročníka 2001 sa na mailliste dokonca spochybňovala názorová pevnosť porotcu z radov fandomu a známeho redaktora časopisu Fantázia, čo sa mi už ozaj zdá nevkusné.)
Členom jury sa však nevyčíta len neznalosť žánru, ale i obsah posudkov k poviedkam uverejneným v zborníku Krutohlav. Pravda je, že CGR je jedinou známou literárnou súťažou, kde porotcovia hrajú s otvorenými kartami a verejne prezentujú svoje názory na súťažné poviedky. Niekto ich ironizuje, že sú „srandovne inťošské\„, iný im vyčíta, že sa v nich píše o tom, ako nepísať, a nie o tom, ako písať. Či sú posudky „inťošské\“, neviem zhodnotiť, lebo od určitého času som prestal rozumieť tomuto adjektívu, ktorým sa dnes oháňa kdekto v kdejakých súvislostiach. V kontexte slovenskej SF sa ním zrejme poukazuje na občasné používanie literárnej terminológie. Keďže SF je tiež len obyčajná literatúra, javí sa mi jej prítomnosť pri uvažovaní o nej vcelku zákonitá. Na margo druhej výčitky poznamenám, že neexistuje presný recept na dobrú prózu či poéziu, ale existujú dobré rady, čomu sa vyhnúť, keď sa pokúšame písať. Keby presný recept existoval, písali by všetci rovnako.
Závažnejším obvinením je označenie súťaže za neobjektívnu. Nespomeniem si, kedy som ho počul prvýkrát, ale najvýraznejšie sa mi do pamäte vrylo, keď ho na mailliste použil známy slovenský autor pri komentovaní výsledkov CGR 2001. Znamená obvinenie z neobjektívnosti, že porota vyberá finalistov nie na základe svojho názoru na súťažné texty, ale na základe inej motivácie? Trebárs podľa výšky úplatku, ktorú od autora dostane. Tu prasiatko, tam káčatko, nejaká obáločka, v FNM zahovorená maličká továrnička. Nezdá sa vám táto konštrukcia absurdná? Mne áno. Keď prijmeme názor, že neexistuje úplne objektívna literárna súťaž, mali by sme sa stotožniť s tým, že existujú objektívne pravidlá na určenie kvality alebo nekvality literárneho diela. Konečný výsledok, resp. posudok však závisí od mnohých faktorov. Označiť celú súťaž za neobjektívnu len preto, že sa vo finále ocitla poviedka, ktorá sa niekomu nepáči, je minimálne nefér. A to najmä voči zúčastneným autorom.
Mimoriadnu hystériu vyvoláva i prípadné neudelenie niektorého z prvých troch miest. Tento moment sa priam označuje za vražedný útok proti slovenskej fantastike. Za dýku do chrbta mladej slovenskej SF. Akosi každému uniká, že právo neudeliť niektoré z prvých troch miest si organizátor vyhradil vo všeobecne známych propozíciách súťaže. Tie sú uverejnené vždy s jej vyhlásením. Pozri zborníky Krutohlav, časopis Fantázia alebo www stránky ako Sarden či fantázia.sk. Debata na túto tému je len „robenie sa zaujímavým\". Obávam sa, že žiadny lepší spôsob, ktorým by sa dal naznačiť kvalitatívny rozdiel medzi poviedkami vo finále, neexistuje.
Vďačnou témou kritiky je i zborník Krutohlav. Občas mám pocit, že časť fanúšikov je presvedčená, že v Cene Gustáva Reussa je každý rok minimálne desať textov, ktoré by v Spojených štátoch dostali Huga, Nebulu, Locus i Cenu Philipa K. Dicka a vzápätí aj Nobelovu cenu, ale porotcovia zámerne vyberajú tie najhoršie texty, len aby Majstrom písaného slova zabránili v rozlete za celosvetovou slávou. Tí realistickejší ostávajú nohami na pevnej zemi a kriticky porovnávajú Krutohlav so zborníkom Mlok. Kvalitatívna prevaha Mloka je nepopierateľná. Jej príčinou však nie sú zostavovatelia zborníka a vyhlasovateľ Ceny Gustáva Reussa, ale kvalita toho, čo a ako sa píše na Slovensku, teda autori. Súvisí to s teóriou veľkých a malých čísiel, rozvinutosťou socio-kultúrnej diferenciácie i s istým kultúrnym zaostávaním našej krajiny spôsobeným najrôznejšími vnútornými a vonkajšími činiteľmi. To je však téma na úplne inú debatu. V zborníku je skrátka presne to, čo účastníci zájazdu do CGR napísali.
Dôvodov na napádanie súťaže majú jej odporcovia, prirodzene, viac. Spomenul som len tie, ktoré mi najviac utkveli v pamäti. Chcem tiež pripomenúť paradox, že mnohým poviedkam vysoko hodnoteným v Cene Gustáva Reussa sa dostalo uznania i zo strany recenzentov spomedzi jej protivníkov.
Bolo by fajn uvedomiť si, že každý, kto má pocit, že jeho predstavy o SF sú nezlučiteľné s predstavami organizátorov CGR, môže súťaž ignorovať. Prípadne vyhlásiť vlastnú súťaž alebo obosielať iné súťaže. Nikto mu to nebude vyčítať. Prečo však známi slovenskí autori a organizátori volia iný prístup, je pre mňa nepochopiteľné. Každý má právo na svoj názor a má i právo slobodne ho hlásať, ale pokiaľ skĺzne k dlhodobému zosmiešňovaniu a znevažovaniu niečej práce (o existencii vecnej kritiky súťaže tu hovoriť nemožno), prezrádza viac o svojom rebríčku etických hodnôt ako o kvalite či nekvalite objektu kritiky.
Ja sa skutočne nedomnievam, že by smer načrtnutý a presadzovaný organizátormi Ceny Gustáva Reussa nejakým spôsobom ohrozoval slovenskú fantastiku. Znechutením ma skôr napĺňa neochota alebo neschopnosť popredných slovenských autorov a fanúšikov začleniť do svojho modelu správania trochu tolerancie k tým, ktorí majú iné názory na SF ako oni.