 |
Stalo sa neočakávané a v priebehu mesiaca máme na pultoch špeciálok ďalší diel dobrodružstiev Milesa Vorkosigana. Neviem, ako iní, ale ja z toho mám naozaj radosť, lebo Miles mi akosi prirástol k srdcu.
Miles, spolu so svojím priateľom a kolegom Ivanom Vorpatrilom, je vyslaný ako diplomatický zástupca Barrayaru na hlavnú planétu Cetagandskej ríše, aby sa tam zúčastnili pohrebu Cisárovnej. Vyzerá to na pomerne nudnú misiu, ale hneď po pristátí v doku sa obaja mladíci stanú účastníkmi incidentu, pri ktorom sa im do rúk dostanú zvláštne artefakty. Vlastne – jeden artefakt a jedna zbraň. A vzápätí na to je ich loď presmerovaná do iného doku. Okolnosti sú natoľko divné, že Milesovi ihneď zapne, že tu nie je niečo v poriadku. Jeho podozrenie sa čím ďalej, tým viac potvrdzuje a mení v istotu. Oboch mladých mužov začnú stíhať nepríjemné „nehody“, priamo ohrozujúce ich životy a z artefaktu sa vykľuje vec celoríšskeho významu. S Milesom sa skontaktuje jedna z príslušníčok vládnucej rasy, Hautka Rian a žiada ho o navrátenie kľúča ku genetickej banke. A tak je Miles znova v akcii. Prichádza na stopu nebezpečného plánu zosnulej Cisárovnej a rozhodne sa ochrániť meno Barrayaru, svoje vlastné a – zachrániť celú Cetagandskú ríšu…
Svet, do ktorého sa Miles dostal tentoraz, je dosť odlišný od tých, kde sa pohyboval doteraz. Cetagandská ríša má svoju vlastnú, veľmi zvláštnu hierarchiu. Svoje vlastné pravidlá. Jej predstavitelia jednajú so zástupcami ostaných rás ako s podradnými druhmi, pretože sami sú takmer dokonalí – sú výsledkami starostlivých genetických kombinácíí a takpovediac šľachtiteľských postupov. Spoločenstvo Hautiek – príslušníčok a strážkyň tzv. Hviezdnej škôlky – mi pripomína svojou náplňou práce činnosť Herbertovho Bene Geseritu. Aj keď každá z týchto organizácíí má trochu iný cieľ. Zatiaľ čo Bene Geserit smeroval k zrodeniu jediného dokonalého človeka, Hautky zdokonaľujú celú vlastnú rasu.
Miles je nútený postupovať veľmi opatrne a veľmi rýchlo – pohrebné obrady trvajú iba deväť dní. A tak sa znova dostáva k slovu jeho diplomatické nadanie, schopnosť obchádzať akékoľvek nariadenia a predpisy, vyhýbať sa autoritám, kombinačné a logické dedukcie, aj naprosto šialené nápady… jednoducho všetko, čím ho obdarila autorka, aby kompenzovala jeho telesné postihnutie.
Je to veľmi „čítavá“ kniha. Autorka nestráca čas zbytočným filozofovaním, kto má rád rýchly dej, nemožné situácie a hrdinu v úzkych, tomu tento príbeh urobí radosť. Tú radosť tak trocha kazí to, čo kazilo aj predošlú knihu – Vorovu hru. Zbytočné, alebo chýbajúce úvodzovky zneprehľadňujú dialógy a sem-tam ušli aj korektúry prekladu. Našťastie toho nie je tak veľa, ako v predošlom dieli. Ale rovnako ako v predošlom dieli nie je uvedené meno autora/ky obálky. Lito Jams človeku veľa nenapovie… A len tak celkom na okraj- doteraz sme mali v rukách tri diely Dobrodružstiev Milesa Vorkosigana a každý z týchto dielov prekladal iný prekladateľ. Záver príbehu napovedá, že sme zrejme nečítali posledné dobrodružstvo. Možno sa prostredníctvom toho ďalšieho zoznámime aj s ďalším prekladateľom.
Lois McMaster Bujold, Cetaganda, sci-fi/spaceopera (Talpress, orig: Cetaganda, preklad: Hana Volejníková, obálka – lito: Jams, cena: 289,– Sk, mäkká väzba, 319 strán, ISBN 80–7197–187–1)