Som fanda na conanovky a preto prečítam každú, ktorá mi príde pod ruku. Dokonca ich zbieram. Ale v poslednej dobe som si ich prestala kupovať. Môže za to fakt, že to, čo vychádza v poslednej dobe – česť niekoľkým výnimkám – sú vlastne len odvary, okorenené postavou veľkého Cimerana. Keby nebol ich hrdinom, nestáli by za veľa. Aj po tejto knihe som siahla s nie príliš veľkým nadšením…
Ako šli a šli, až došli…
Conan a poklad Pythonu, John Maddox Roberts, fantasy
Deus, Conan and the Treasure of Python, obálka: Julie Bell, preklad: Jiří Bartoň, 302 strán, brožovaná, cena: 232,– Sk, ISBN 80–86215–08–3
Conan sa nudí. V Západných zemiach vládne neobvykle dlhé obdobie mieru a malé potyčky vo vojvodstvách nestoja za reč. A tak Conan zabíja čas a míňa posledné peniaze v Asgalune, v jednej z prístavných krčiem. Tam ho vyhľadá podivná trojica, tvorená troma Aquilončanmi: šľachticom Ulfilom, učencom Springaldom a krásnou Maliou, Ulfilovou švagrovou. A chcú po ňom, aby ich sprevádzal na výprave, ktorej cieľom je nájsť Maliinho manžela Marandosa. Prečo chcú práve Conana? Lebo počuli, že ako jeden z mála navštívil Čierne pobrežie, ba bol aj ďalej. No a keďže je to lepšie, ako nuda a Conanove financie sa blížia ku dnu, Cimeran súhlasí. Časom však zisťuje, že s tou výpravou to nebude také jednoduché a že mu jeho zamestnávatelia nepovedali ani zďaleka všetko o cieli ich cesty. Putujú v Marandosových stopách a Conan konštatuje, že v hre nie je len spomínaný stratený manžel, ale aj poklad a čosi, čo sa Conanovi z tej duše protiví – mágia. Stygijská mágia… A tak sa rozohráva tichá vojna chamtivosti a túžby po moci. A to nie len medzi Conanovými zamestnávateľmi a tajomným stygijským kňazom Sethmesom, ale aj kapitán lode, ktorú Conan najal, Wulfrede, i jeho muži, by chceli svoj podiel, aj keď oni sa o cieli cesty vlastne iba domýšľajú. Pravdu sa dozvedia, až keď niet kam cúvnuť.
To je v skratke asi tak všetko, o čo tu ide. Prečo som na začiatku tvrdila, že šli, šli, až došli? Lebo mi celá kniha pripomína skôr cestopis, ako klasický akčný conanovský príbeh. Poriadnej akcie sa tu dočkáme až na niekoľkých záverečných stranách. A aj to nie je celkom to „pravé orechové“, na aké sme v conanovkách zvyknutí. Inak vlastne spolu s hrdinami nerobíme nič iné, len cestujeme neznámymi krajmi, kocháme sa obšírnymi popismi ich fauny a flóry, občas natrafíme na nejaké to slabučké vzrúšo, ale to len tak, aby nás dlhá cesta neprinútila knihu predčasne odložiť… A celé to nevylepší ani záhadná, možno mimozemská bytosť, ktorá zaúraduje v závere príbehu.
Predpokladám, že obrázok Julie Bell nie je originálnou obálkou k tejto knihe. Ale napriek tomu zástup humanoidných bytostí s jašterími tvárami môže evokovať plazie bytosti, ktoré sa v príbehu spomínajú ako pôvodní obyvatelia Pythonu. Julie Bell mám rada a obálka mi pripadá celkom fajn. Fajn mi ale nepripadá redakčná práca na knihe. Zodpovednému redaktorovi uniklo nemálo kiksov, ktoré v čítaní vždy vyrušia. Už od začiatku knihy sa v texte vyskytujú zbytočné úvodzovky, roztrúsené na nelogických miestach, nedokončené slová, z Malie sa stane Maria, „malý zhluk mraků“ je „neškodná“, v slovách dochádza k zámenám písmen, ktoré občas vedú ku komickým výsledkom, no a to, že sa v texte vyskytnú aj hrubky, až také komické nie je. Nemôžem si pomôcť, ale zdá sa mi, že v profesionálnych textoch by sa takéto veci vyskytovať nemali. Tento fakt, bohužiaľ, nekonštatujem prvý raz.
Čo teda dodať na záver? Asi toľko, že ja osobne túto conanovku zaraďujem k tým, ktoré som spomínala na začiatku. A musela by som mať totálny conanovský absťák, aby som sa k nej ešte raz vrátila…