 |
Robert Ervin Howard (1906 – 1936) je považovaný za otca fantastickej literatúry typu sword & sorcery a jeho literárne dieťa (prípadne alter ego) – Conan z Cimmerie – je zasa prototypom hrdinov v bedernej rúške. Jeho literárny otec mu venoval všetky vlastnosti, ktoré očarujú chlapcov už od čias ohryzených mamutích kostí. Barbar Conan je silný, civilizácia ho míňa ako policajt výpalníka a jeho úspechy u žien sú takpovediac legendárne. Conanovi nedokáže vzdorovať nikto. Jediný nepriateľ, pred ktorým sa nakoniec sklonil, bola až komercia – parazitovanie posthowardovských autorov na jeho povesti Muža s mečom…
Robert E. Howard zomrel veľmi dávno a to v praxi znamená, že jeho texty už nie sú chránené autorským právom. Postavu Conana preto bezodplatne použili stovky autorov – napísali vlastné romány a zaplnili prázdne miesta v živote tejto postavy s precíznosťou supa trhajúceho mäso zo zdochliny. Conan totiž bol a je úspešným trhovým artiklom a rady jeho fanúšikov za desiatky rokov nezmizli. Naopak, popularita cimmerského barbara neustále narastá – dnes aj vďaka explózii filmovej fantasy. Kým Howard napísal o Conanovi niekoľko poviedok a jeden román, jeho epigóni chŕlia desiatky diel za rok. Dobrých, či zlých, každopádne odlišných.
Podľa mňa spôsobuje neexistencia právneho krytia Cimmerčanovi čoraz väčšie problémy. Do hyborského veku totiž zasadzujú príbehy autori lepší aj horší – a len máloktorý román znesie porovnanie s dielami Roberta E. Howarda. Kým niektoré práce Poula Andersona (č. Conan rebel), Johna Maddoxa Robertsa (č. Conan neohrožený) alebo Leonarda Medka (Conan a studna ghulů) môžem považovať za poctu cimmerskému hrdinovi, diela v štýle Conan a Královna smrt (Jacek Piekara aka Jack de Craft) prípadne Conan mstitel (L. Sprague de Camp & Björn Nyberg) sú fantasy odpadom najhrubšieho zrna. Iste, predávajú sa – ale ak ich Howard v Cromovej sieni náhodou číta, musí trieskať sekerou po stole.
Najväčším problémom je – podľa mňa – to, ako autori menia Conanov charakter. Z divokého barbara s drsným zmyslom pre česť vytvárajú chvíľami bezduchého zabijaka, aby ho vzápätí zmenili na urozprávaného hrdinu v súlade s dnešným trendom \„hláškarov\“. Z horala, ktorý miluje divoký život, robia tajného agenta Jej veličenstva – akurát bez Walthera PPK. Len s \„obojručným mečom, ktorý by väčšina mužov ani nezodvihla\“. Conan na prelome tisícročí sa občas aj modlí (sic!), nebráni sa mágii (!!!) a necháva sa zachraňovať takmer na každom kroku (!!!!). Horal, ktorý stál na hradbách zničeného Venária a ktorý miloval Kráľovnu temného pobrežia, sa stráca. Mizne v záplave balastu.
Conan Thorleifa Larssena je kdesi medzi Howardom a väčšinou epigónov. V novelke o svätyni démonov kolíše medzi čistokrvným Cimmerčanom a pózou súčasného hitu Xandera Cagea (xXx). Jeho pátranie po stratenej princeznej v meste Hyrth je zasa z väčšej časti detektívkou v štýle urban fantasy a len občas dôjde na klasické scény ako vystrihnuté z pulpových románov howardovej doby. Keď barbar bojuje s tajomným netvorom v temnej chodbe, máte pocit, akoby bol znova darebákom v dome, no keď o chvíľu zhlási \„Já toho napovídám.\“, ostanete zmätení. Rovnako ako v úvodoch kapitol, kde košatý popis neznesie porovnanie s čistým štýlom Roberta E. Howarda. Jednoducho, ak sa na túto knihu pozeráte ako fanúšik pôvodnej predlohy, necítite sa vždy najlepšie.
Ak ale odhliadnete od existencie Dcéry pána mrazu a od Tieňov v Zamboule, máte pred sebou dobre napísanú hrdinskú fantasy. Istý Conan sa so zlodejom Elikom vydáva po stopách temného rituálu, vďaka ktorému môžu obyvatelia Hyrthu o pár dní preferovať na obed skôr ľudské mozgy ako zeleninu. Barbar si zabojuje s netvorom, nájomným vrahom aj s démonickou čarodejnicou, zalieta si na oživených chrličoch a svoju \„pozornosť\“ venuje aj ženám. Síce len holohlavým, ale lepšie je pivo v hrsti ako holub na streche. Únosy a úteky, prenasledovania a hľadanie pokladov – to všetko tu je. Nepriatelia síce nemajú od začiatku šancu (Conan je Conan), ale o to tu nejde. Kniha je napísaná profesionálne, príbeh neškrípe a vy ho s troškou príjemného adrenalínu prečítate za pár hodín.
Každopádne, viac sa teším na opus magnum Ďura Červenáka Černokňažník (Brokilon, 2003) ako na prípadné ďalšie výpravy Thorleifa Larssena do hyborského veku. Conan a svatyně démonů je dobrým relaxom, no v súčasnej záplave spotrebnej fantasy nie je nutné pridávať do nej ďalšie kúsky…
A na margo komercie pridávam Howardovu báseň:
Harvest
We reap and bind the bitter yield
Of seed we never sowed,
To buy the meat that others eat,
To pay the debts by others sealed–
Theirs was the fatness of the field,
Ours the barren road…
Recenziu napísal 30. novembra 2002 autor knihy Conan: Prameny Černé řeky :-)
Conan a svatyně démonů, Larssen Thorleif (Brokilon, obálka Jan Patrik Krásný, brož., 170 strán, 148 Kč, ISBN 80–86309–14–2)