Orr: „Tak sa ma to spýtaj.“
Yossarian: „Čo sa ťa mám spýtať?“
Orr: „Prečo mám orechy v ústach.“
Yossarian: „Prečo máš orechy v ústach?“
Orr: „Lebo sú lepšie ako plané jabĺčka v rukách.“
Yossarian: *„Preboha, prečo nosíš v rukách plané
jabĺčka?“
Šum? Zrnenie? Nie. Prvý dojem. Craig Parker, predstaviteľ Haldira v Spoločenstve prsteňa a Dvoch vežiach naozaj vyzerá, ako keby čítal Hlavu XXII a držal sa Orrových zásad. Nielen tej, že ak chcete mať okrúhle, ružové líčka, musíte držať v ústach orechy. Ale aj tej, že s úsmevom sa žije ľahšie… A úsmev z Craigovej tváre nič nevygumovalo počas celých troch dní.
Druhý dojem: DURACEL. Doteraz bol nositeľom tejto čestnej prezývky iba Ivan Aľakša, šéfredaktor časopisu Fantázia a spoluusporiadateľ Istroconu. Získal ju pre svoju schopnosť nespať dve noci a na tretie ráno sviežo a s úsmevom vyprevádzať návštevníkov. Craig Parker si priezvisko Duracel vyslúžil už po prvej hodine neustáleho vyskytovania sa súčasne na piatich miestach. A počas celej návštevy Istroconu dokazoval, že si toto meno zaslúži.
Tretí dojem: ŠOUMEN. Taký ľudský. Nie nacvičený, ako bol pred ním (tiež skvelý) Tedík Raimi. Pohotový, presný, veselý, ale hlavne prirodzený. Hoci sa ho pri jeho show desaťkrát pýtali na to isté, zakaždým našiel inú vtipnú odpoveď. \„Pán Herec\“ odznelo niekoľkokrát a ja mlčky i nahlas súhlasím.
Show Craiga Parkera sa odohrávala v etapách – v piatok večer, v sobotu podvečer a v nedeľu popoludní. Medzitým autogramiáda s kilometrovým radom fanúšikov a fanyniek, túžiacich po JEHO podpise. A fotenie sa s kýmkoľvek, kto mal o to záujem.
A ako to prebiehalo?
VESELO!
Už len preto, že kvôli Craigovi Parkerovi sa na Istrocon dovalil dav fanyniek zo zahraničia – Maďarska, Holandska, atď. Žiadne lolitky, väčšinou úctyhodné maminy skriňoidných rozmerov, vyzbrojené značkovými videokamerami, fotoaparátmi, denníčkami a hlavne dievčenskými snami o Haldirovi (Haldir na hrad!) a jeho predstaviteľovi (Craig na hrad!). Spomenuté dámy každodenne obsadili hlučnú a rozžiarenú pätinu hľadiska veľkej kinosály SÚZY, a keď sa v mihu sekundy zaplnili zvyšné sedadlá, schody, steny a dvere, show mohla začať.
A že to bola show! Nielen kvôli Haldirovi, ale i kvôli super divákom a rovnako i kvôli skvelej tlmočníčke, ktorá síce mala drobnú nevýhodu v tom, že v živote nepočula o Pánovi prsteňov, zato však bola šarmantná a nikomu svoj preklad nevnucovala.
Nasleduje subjektívny zostrih niektorých otázok a odpovedí pre tých, ktorí tam neboli. Prepis je nepresný a neúplný, dokumentuje však atmosféru na javisku i v hľadisku. Craig Parker je navyše veľmi ohybný a neposedný, takže si treba predstaviť, ako neustále pobieha hore-dolu, váľa sa po zemi, poskakuje a smeje sa na celé kolo.
Divák: Povedzte niečo po elfsky! Craig Parker: Mae govannen! Divák: Viete čítať a písať po elfsky? Craig Parker: Pristúpi k stolíku tlmočníčky a s úsmevom ukáže a odporučí divákom pseudo Slovensko-elfský slovník.
V hľadisku niekomu zazvoní mobil. CP zoskočí dolu, predkloní sa cez dva rady, vydrapí mobil divákovi z ruky a zdvihne hovor: \„Ahoj, čau.\“ So smiechom mobil vráti majiteľovi, ale v sále nastane šum, ako si niektorí zodpovední vypínajú vlastné mobily. Počas celej šou ale Craigov mikrofón reagoval na blízky signál – ale nebolo vidieť, kde má svoj mobil ON.
Divák: Ako ste to zvládali, keď ste celou cestou jedli iba lembas? CP: (pohladí si brucho). Keď som sem prišiel, dal som si halušky (CP sa veľmi rýchlo a správne učí slovensky). Aaaach! Keby si Frodo dal halušky na začiatku cesty, až po Horu osudu by nemusel nič jesť. Sú strašne sýte…
Divák: Vraj ste sa striedali pri tých škrekoch prsteňových prízrakov. CP: (objíme mikrofón a zaškrečí do neho, až krv tuhne v žilách. Vzápätí sa rozosmeje.) Robil som aj iné veci. Pamätáte sa, ako Arwen prenasledovali prsteňové prízraky a zastavili sa pri vode? Tak ten prízrak som hovoril ja. CP vzápätí predvedie \„Give up the halfling, she elf!\“ čo musí pre veľký úspech niekoľkokrát zopakovať.
Fanynka SW: Ako sa vám páčia StarWars? CP: Myslíte tie staré dobré, alebo tie nové, že: \„Aaaach, Anakin, I love you!\“
Tá istá otázka, iná fanynka o dva dni neskôr… CP: No, niektoré diely sa mi páčia.
Fanynka: Mne sa najviac páči tretí diel, strašne sa naň teším. CP: Ten, čo ešte nie je? No vidíš, TO je môj najobľúbenejší diel!
Divák: Ako sa vám pracovalo s Ianom McKellenom? CP: Keď som sa dozvedel, že s ním hrám vo filme, bol som hotový. Pozeral som na neho ako na nejakú božskú bytosť (CP hľadí do hore, predvádza výškový rozdiel medzi sebou a Ianom). Potom sme išli na obed – on, ja a ešte moji dvaja priatelia, ktorí nemali tušenia, kto to je. Oni si stále medzi sebou štebotali a ja som mal takú trému, že som nemohol poriadne ani prehĺtať (CP predvádza meravé sedenie pri stole).
Divák: Keby ste mohli Petra Jacksona o niečo požiadať, čo by ste chceli? CP: Môžem hrať v treťom dieli, pjosíííím?
Diváčka: Keď ste prišli so svojimi elfmi do Helmovho žľabu, pri uvítaní sa s Aragornom ste sa tvárili dosť rozpačito. Prečo? CP: No, viete, oni už v tom Helmovom žľabe boli dlho, po ceste museli bojovať a nemali kedy prať si šaty a kúpať sa… On NEVOŇAL.
Divák: Za všetky prítomné dámy sa chcem opýtať: Ako ste sa cítili v náručí Vigga Mortensena? CP: (zasnene si vzdychne). Nuž, ľudia. Ani kvety mi neposlal… Už ani nezavolá…
Diváčka: Keď ste velili elfom (väčšina z nich boli modeli, od ktorých sa očakáva, že sú pomerne vysokí), ako ste dosiahli, aby ste vyzerali vyšší? CP: (smeje sa). Najprv mi na topánky prirobili polystyrénové podpätky. Ale ledva som v nich spravil dva kroky, polystyrén sa odlomil a ja som tak spadol, že som si skoro zlomil nohu.
Divák: Pestujete nejaký adrenalínový šport? CP: Och, nie, také ako bungee jumping je nezmysel. Žiadny človek so zdravým rozumom nebude skákať dolu hlavou z útesu a spoliehať sa iba na nejaké gumené lano. Nikdy som nerobil žiadny adrenalínový šport ani nič podobné.
Divák: Veď v Dvoch vežiach hráte preto, aby vás zastrelili v boji. To nie je adrenalínové? CP: Smeje sa.
Divák: Mnoho hercov LOTR si dalo spraviť tetovanie. Máte aj vy nejaké? CP: Tetovanie nepovažujem za zdravé a navyše to bolí. Ale iste tu má niekto také tetovanie. Ukážte! Niekorí diváci ukazujú svoje tetovanie – nápisy v elfštine okolo zápästia alebo okolo členkov. Jedna slečna tvrdí, že má tiež tetovanie, ale hanbí sa ho ukázať. Kde ho má?
Fanynka: Mohli by ste nám predviesť elfský striptíz? CP: (zatvári sa potešene a tajomne. Potom si teatrálne ZAPNE gombík na rukáve a posledný gombík pri krku). Toto je elfský striptíz. Fanynka 2: Tak teraz ľudský! Jej výkrik zanikne v smiechu.
Divák: Aký to bol pocit veliť jednotke elfov? CP: Skvelý! Už na škole som chcel, aby som mohol niekomu rozkazovať \„urob toto, urob tamto\“. A konečne sa mi to podarilo, mašíroval za mnou celý elfský oddiel!
Divák: Vo filme ste museli strieľať z luku. Ako sa vám to darilo? CP: Myslel som si, že viem strieľať. Ale predstavte si, že musíte natiahnuť tetivu (CP naťahuje imaginárnu tetivu) a držať a držať a držať a držať… Svetlo, klapka, kamera pomaly prichádza… eeeeeeEEE! Až režisér konečne povie STOP! Uffffff… A medzi tým sa vám do tetivy pripletie to špicaté ucho alebo dlhé vlasy…
Divák: Ako to bolo s priliepaním uší? CP: Ony sú také gelové, takže sa to pripevní pomerne ľahko a vyzerá to prirodzene. Horšie je, že keď sme natáčali a bolo horúco, po nejakom čase tie uši zvädli a ovisli. Jedno mám ešte odložené v krabičke, ale som rád, že je tam zavreté, lebo po takom dlhom čase vyzerá odporne.
Divák: Šli ste na casting s tým, že chcete hrať Haldira? CP: Nie! Ja som vždy chcel hrať Galadriel! (Ukazuje dlhé Galadrieline vlasy)
Diváčka: Aj ja by som chcela byť ako Galadriel. CP: S tými vlasmi? Vieš ako ťažko sa umývajú? A fénovala by si si ich týždeň! (Postupne ukazuje fénovanie v pondelok, utorok, stredu…)
Divák: Ako sa vám točilo doma na Novom Zélande? CP: Nový Zéland je dokonca ešte menší ako Slovensko, takže tam každý každého pozná. Keď idete po ulici, každú chvíľu hovoríte niekomu ahoj, čau, a polovica z toho je vaša rodina.
Divák: Videli sme vás aj v Xene. CP: Áno, v Xene aj Herculesovi. V mnohých dieloch, prakticky každý týždeň som tam niečo hral, iba čo mi vymenili kostým a fúzy.
Divák: Povedzte \„My pressiouss\“ ako Glum. CP: Oh, nie, stavím sa, že hocikto z vás to vie povedať lepšie ako ja. Napríklad ty, ty alebo ty. Viete čo? Mám nápad. Urobíme súťaž. Kto najlepšie napodobní Gluma? No, poď sem hore, aj ty, aj ty, rýchlo, čas nám beží, nezdržuj. Nasleduje snaženie piatich účinkujúcich. Tých hanblivejších Craig povzbudzuje svojou vlastnou minerálkou a masážou. Vyhráva slečna Elfinka, ktorá Glumovo chrčanie napodobní naozaj dokonale.
Súťažiaci: A teraz povedzte tú Glumovu vetu vy. CP: (normálnym hlasom) My precious…
Divák: Ktorý z vašich kolegov sa vám páčil viac? Aragorn alebo Legolas? CP: (Za chrbtom sa drží za zadok.) Nooo, každý má svoje pre a proti. Jeden je človek… Druhý zasa elf… Ale jeden trochu zapácha… Druhý si zase v kuse češe dlhé vlasy…
Divák: Vo filme elfom nikdy nedošli šípy, nech strieľali ľubovoľne dlho. Ako je to možné? CP: Ukážem vám. (Zoberie svoj plastový pohárik na vodu, najprv sa doň pokúša vyhrýzť dieru zubami, potom si pomôže tlmočníčkinou ceruzkou. Pridrží si pohárik na chrbte.) Toto je akože tulec. Každý tulec mal na spodku dieru. Za každým elfom stál v skutočnosti trpaslík, len ho nebolo vidieť, a ten pchal šípy do tulca odspodu. Taký elfský samonabíjací systém. Zábava bola, keď niektorý elf o svojho trpaslíka zakopol.
Divák: A čo sa stalo, keď trpaslík netrafil do správnej diery? Nebolo náhodou práve toto príčinou vojny medzi elfmi a trpaslíkmi? CP: (šúcha si zadok) Na túto otázku nemôžem odpovedať. V sále sú deti.
Divák: Prečo nie sú plešatí elfi? DP: Ale oni sú! Večer si iba zložia parochňu a s úľavou sa škrabú po hlave…
Divák: Ako sa vám páčilo chodiť v elfských šatách? CP: Výborné! Ony sú také… vzdušné. Akurát ste si museli dávať pozor, keď ste spadli na zem – a držať nohy spolu (predvádza).
Divák: Ako ste sa zatvárili, keď ste sa prvýkrát videli v zrkadle s dlhými blond vlasmi? CP: (rozhliadne sa po hľadisku, rozbehne sa hore schodmi, vlezie do jedného radu a požiada Moniku Lacikovú, aby vstala. CP sa skloní a prehodí si Monikine dlhé blond vlasy cez hlavu). Takto! (Ostatné blondínky práve Moniku znenávideli na smrť.)
Čo na záver? Čítať takúto reportáž je ako lízať med cez sklo, bicyklovať sa na trenažéri a poznať Pána prsteňov z rozprávania dôchodkyne, ktorá robí v kine uvádzačku.
Nabudúce príďte!