Záhrada, stromy, hory, lesy, dar prírody, dar života. Cítiš aspoň trocha lásky? Dary vôkol teba žiaria. Žiara tela ďakujúc vzdáva hold, ty však nevidíš, necítiš. Tvoje telo ďakuje, tvoje vnútro je však ticho. Vzlietneš nad stromy, snívaš ticho obklopené prírodou. Otvoríš oči, padáš, tvoj zrak spočinie na zničených stromoch. Slzy kropia pôdu, padajú na vyschnuté pne. Zeleň je neznáma farba života, tvoje dary ležia nedotknuté a zabudnuté. Zabudli ťa, ostal už len jediný dar. Dar ticha padol na zem. Žil už niekto v tichu? Súťažme kto z vás vydrží viac. Ja som prehral. Už dávno.
26. septembra 2001
Štefan Hudeček