Svätý Danny, daj mi silu vyhnúť sa akémukoľvek porovnávaniu tohto filmu s inými… Amen. Názor, že potešenie z paródie môže mať iba znalec pôvodného diela, je poriadne skreslený. Ochotne vám to potvrdí trojica pätnásťročných lízatiek, ktoré sedeli vedľa mňa, a so slovami: „Ježiši, to je pecka!“ sa každé dve minúty delili o svoje pocity s ostatnými návštevníkmi kina.
Hľadať v Scary Movie nejaký dej mi pripomína starý komančský vtip o čiernej mačke v zavretej izbe bez okien. Kto potrebuje veriť, že mačka tam naozaj je, toho uteším: V meste sa objavil vrah. Má čierny plášť s kapucňou, strašidelnú masku a kedysi bol mäsiarom, lebo prácu s nožom ovláda dokonale. Prečo musela zomrieť pekná a neobľúbená Drew? My vieme, že preto, lebo bola neskutočne blbá, ale polícia a novinári pátrajú všetkými prostriedkami po iných súvislostiach. Lenže ako sa dozvedieť pravdu, keď zainteresovaných viaže sľub mlčanlivosti? Prečo? Lebo minulý halloween sa skupinka stredoškolákov venovala kadečomu inému, len nie sledovaniu cestnej premávky. Nešťastníka, čo sa im priplietol pod kolesá, sa im úspešne podarilo doraziť. Svoj škaredý čin sa rozhodli zamaskovať a tajomstvo si vziať do hrobu. Komusi však veľmi záleží, aby sa ani jeden z nich nezhrýzal výčitkami pridlho. Všetko nasvedčuje tomu, že úbohý zabitý presne po roku vstal zo svojho mokrého hrobu a teraz sa mstí…
Pre toho, komu čierne mačky nič nehovoria, je dej filmu zložený z množstva neuveriteľne stupídnych gagov, počnúc prdom vo vani, cez bublinu v nose až po to, čo vypadlo z nohavičiek výchovnej poradkyni slečne Mannovej. Ľudská povaha je však zvláštna. Hoci sa po odchode z kina márne pokúšate spomenúť si, o čom vlastne dotyčný film bol, tie najšokujúcejšie a najhlúpejšie scény vám navždy ostanú v pamäti. Veď ako sa dá zabudnúť na suché prasknutie lámanej kosti, na tlmené zvuky presviedčania spolužiačky, že jazyk treba držať za zubami, alebo na báječne debilnú scénu takzvanej druhoplánovej pointy, keď sa hlavní protagonisti rozhodnú uliať si trochu z vrahovej slávy?
Ak chcem hľadať v mazľavej a nechutnej žaburine tejto ukážkovo neoriginálnej a hlúpej snímky aspoň jeden lupeň voňavého lekna, musím sa do toho humusu ponoriť až skoro po bradu a vytiahnuť odtiaľ herecký výkon dvadsaťštyriročnej Anny Farisovej (Lovers Lane, Eden), ktorá si tu vyslúžila prvú „serióznu“ filmovú úlohu – Cindy. Príjemný a uveriteľný prejav dáva tušiť, že v budúcnosti nám táto malá ukáže oveľa viac, ako celý film poctivo skrývala pred svojím nádejným deflorátorom.
Ja viem, že dať takému blbému filmu viac ako pol bodu odvahu ma stavia na úroveň przniteľa pavučinami potiahnutého a krvou zastriekaného chrámu boha strachu a napätia. Ale nech mi Alfred, Tim, Daniel, Sam, Clive, John a ostatní svätí odpustia, smiala som sa po celý čas.