Deti Heorotu

Niven, Pournelle, Barnes

Ak bola prvá časť dynamická a druhá viac na zamyslenie, tretia je mixom týchto dvoch. Akčné scény sa v tom správnom pomere striedajú s prepracovanými dialógmi, úvahami o cudzej planéte a vnútorným svetom viacerých hlavných postáv.

Našťastie v relatívne krátkej dobe po vyjdení stredného dielu Heorotskej trilógie „Draci Heorotu\" prichádzajú „classici\" aj zo záverečným dielom „Deti Heorotu\„. Našťastie preto, lebo prostredný diel končí priamo uprostred napínavého deja a čím väčší časový odstup by medzi dielmi vznikal, tým viac by sa znehodnotil čitateľský zážitok z tejto časti. Po dočítaní „Drakov Heorotu\“ začali určite mnohí premýšlať, ako autorská trojica Niven, Pournell a Barnes zavŕši osudy kolonizátorov, ktorí musia bojovať zo všetkých síl, aby prežili, pretože návrat na Zem už nie je možný. Obidve predchádzajúce časti cyklu boli dosť odlišné. Prvá bola výrazne akčnejšia a naturalistickejšia pretože popisovala príchod kolonizátorov a ich prvý stret s nepochopiteľnou a nemilosrdnou mimozemskou ekológiou. Kým zistili, ako sa veci majú, akým spôsobom sa dá najlepšie prežiť a ako sa vyvarovať osudových chýb v neznámom prostredí, zomrelo veľa múdrych a šikovných ľudí, ktorých znalosti začali časom chýbať. Druhá časť bola zase viac zameraná na vykreslenie spoločnosti, vzťahov a pozadia celej kolonizácie. Do popredia sa začal dostávať konflikt medzi Synmi Zeme – prvými kolonizátormi a ich deťmi – Synmi Hviezd, novou generáciou kolonizátorov, ktorá sa snaží niekedy až násilným spôsobom prebrať žezlo po svojich rodičoch. Práve vo chvíli, keď konflikt vrcholí, dej prechádza do záverečného dielu. Charizmatický a vo všetkých ohľadoch dokonalý vodca Synov hviezd Aaron Trelling má všetko do bodky vykalkulované a jeho megalomanské a pre mnohých znepokojivé plány začínajú postupne, jeden po druhom vychádzať. Hlavný hrdina grendelskej vojny a neoficiálny guru Synov Zeme, plukovník Cadman Wyland začína pomaly pociťovať pribúdajúce roky a tak sa nenápadne stiahuje do ústrania a prenecháva mladších priestor pre ich aktivity. Znepokojuje ho už len jediná vec. Čoraz nekompromisnejšie a drsnejšie správanie niektorých Synov Hviezd, hlavne tých, ktorí nemajú prirodzených rodičov, ale pochádzajú zo skúmavky. Na čele tejto skupiny stojí samozrejme Aaron… Ak bola prvá časť dynamická a druhá viac na zamyslenie, tretia je mixom týchto dvoch. Akčné scény sa v tom správnom pomere striedajú s prepracovanými dialógmi, úvahami o cudzej planéte a vnútorným svetom viacerých hlavných postáv. Aj keď si kolonizátori už začínajú myslieť, že prichádzajú na koreň planetárnej ekológii, nevyspytateľná a tajomná planéta ich dokáže znova a znova a vždy drsnejšie prekvapovať. Plukovník Cadman sa ale snaží byť okrem iného aj dobrým otcom a začína sa preto trochu znepokojovať o svoje deti, nad ktorými Aaron získava čoraz väčšiu moc. Vydáva sa preto na kontinent navštíviť novovybudovanú základňu – základný kameň budúceho veľkého mesta, ktoré sa Aaron chystá zaľudniť miliónmi ľudí zo skúmavky a splniť si tak svoj veľký sen, pre ktorí žije a pre ktorý sa, podľa neho, narodil. Konečný a osudový stret Synov Zeme a Synov Hviezd, ale aj kolonizátorov ako takých s podstatou ekologického systému kolonizovanej planéty sa neodvratne blíži… Heorotsky cyklus je významné dielko v oblasti SF hneď z niekoľkých príčin. Takmer extrémne realisticky popisuje kolonizovanie planéty, ktorá sa mala pre ľudí stať rajom a namiesto toho sa stala živým peklom. Inteligentným spôsobom poukazuje na ľudské slabosti a nedokonalosť, hlavne v konfrontácii s úplne odlišným životom. Spolupráca vedcov a iných odborníkov z rôznych oblastí pri tvorbe reálií a pozadia je neoddiskutovateľná a prejavila sa vysokou úrovňou vierohodnosti vytvoreného sveta. Práve takéto diela pozdvihujú SF. Larry Niven sa v interview na o otázku, či niekedy bude pokračovať v Heorotskom cykle vyjadril dosť vyhýbavo a neurčito. Môžeme len dúfať, že to neznačilo definitívne nie.

Anton Stiffel 8,5/10

Larry Niven, Jerry Pournelle, Steven Barnes: Deti Heorotu, prekl. Martin Tkaczyk, Classic 2002, obál. Michael Whelan, brož., 333,– SK, 420 s.   Juraj MadMaxon


7. júna 2002
Anton Stiffel