Neal Stephenson je spisovateľ, ktorý výrazne rozbúril čitateľské vody nielen v oblasti SF, ale aj ďaleko za jej hranicami. Bestselerový rebríček New York Times hosťoval jeho kultový „Sneh“ niekoľko týždňov. A to už je čo povedať, pretože do tohto rebríčka sa zatiaľ dostali len tri nefalšované SF. Stephenson je komplexný autor, ktorý ak sa raz pustí do nejakej problematiky, zvládne ju do najmenších detailov. Tak to bolo aj v jeho románe „Sneh“, kde sa pustil na pôdu virtuálnej reality a kyberpriestoru, čo bolo skôr doménou kyberpunkových klasikov Wiliama Gibsona a Brucea Sterlinga. Stephenson povzniesol túto tému do úplne iných rozmerov a vyťažil z nej toľko, koľko sa hádam len dalo. Kniha sa okamžite po vyjdení stala kultovou záležitosťou a vyniesla Stephensona do výšin. Tým bola pre neho táto téma vyčerpaná a tak sa vrhol na ďalší subžáner SF, nanopunk. Napísal román „Diamantový vek“ a situácia sa opakovala…
Dej románu „Diamantový vek“ je situovaný o pár desaťročí neskôr ako dej „Snehu“ a prejavuje sa to nielen v iných kulisách a reáliách, ale aj na pozmenenej spoločnosti a vzťahoch v nej. Ľudia sa pozhlukovali do nadnárodných spoločenstiev, ktoré sa často krát držia svojich kultúrnych tradícii, historických kódexov, alebo vierovyznania. Niektoré spoločenstva sú však čisto umelé, vytvorené len pre potrebu určitej záujmovej skupiny ľudí. V každom meste je zastúpená väčšina spoločenstiev a keďže miesta nie je veľa, vznikajú trenice a konflikty…
Techologický vývoj išiel od čias „Snehu“ dopredu a vyvinul sa do pokročilých nanotechnológii. Vo svete vymizol hlad, pretože jedlo sa dá vyrobiť, rovnako, ako kopec iných jednoduchých či zložitejších predmetov, na kompilátoroch hmoty. Tie sú napojené na Cievy, akúsi rozvodnú sieť, dodávajúcu do kompilátorov základné stavebné atómy a prvky, z ktorých potom pomocou programu a nanotechnológie v kompilátore vznikajú najrôznejšie veci…
Niektoré spoločenstvá ako napr. Atlantída/Šanghaj sa vyšvihli nad mnohé iné a dosiahli bohatstvo a prosperitu. Hrozí im však stagnácia a postupný úpadok, najmä preto, že deti, svoju budúcnosť, vychovávajú v stereotype a jednotvárnosti. A tak sa jeden vyššie postavený lord menom Finkle-McGraw, snažiaci sa do zásad viktoriánskeho Anglicka, podľa ktorých sa riadi Atlantída/Šanghaj, vpašovať pár nových prístupov, rozhodne pre svoju vnučku urobiť darček – hračkársku čítanku. Nie je však čítanka ako čítanka. Je to v podstate veľmi komplikované interaktívne zariadenie, schopné sledovať vyvíjajúce sa schopnosti mladého dievčatka a udalosti v jej okolí a tomu potom prispôsobovať svoju komunikáciu a obsah stránok. Prácou nad týmto projektom poverí mladého a talentovaného nanotechnologického inžiniera Johna Percivala Hackwortha, ktorý neodolá a rozhodne sa vyrobiť jeden exemplár aj pre svoju dcérku. A vtedy sa začína všetko komplikovať. Hackworth je pri pokuse o vytvorenie ďalšieho exempláru prepadnutý, čítanku mu ukradnú a tá sa zložitými cestami dostáva do rúk malému chudobnému dievčatku Nell. Finkle-McGrawova vnučka a Hackworthova dcéra sa ku svojím čítankám nakoniec dostanú, ale čitateľov je najpodstatnejšia Nell.
Od okamihu, ako Nell otvorí čítanku, sa dej akoby rozdelil na dve línie. Rozprávkovú, ktorá predstavuje Nelline zážitky v čarovnom čítankovom svete a skutočný reálny život, ktorý Nell prežíva. Koncepciou mi to dosť pripomenulo Enderovu hru, v ktorej psychoanalytický program vytváral zložité dobrodružstvá a postavy podľa psychického rozpoloženia hlavného hrdinu. Čítanka je však odlišná hlavne v tom, že sa snaží malú Nell učiť. Najprv len čítať, písať a počítať, ale neskôr aj zložitejším veciam, vzťahom v spoločnosti, sebaobrane, nanotechnológii a pod…
O čítanku má ale záujem aj tajomný Doktor X, ktorý poťahuje mnoho nitiek a jeho kontakty a úskoky nemajú konca. Pomocou nich sa spojí aj s Hackworthom a dostane sa k technológii čítanky, s ktorou má svoje súkromné plány… Od polovice románu sa dej nenápadne zrýchli a ak ste sa doteraz len snažili zorientovať v množstve postáv, kulís, situácii a dejových odbočiek, tak teraz vás nadobro strhne. Šanghaj začína vrieť nepokojmi, nacionalistické hnutie –Boxerov sa snaží vyhnať z Číny všetkých cudzincov a technológia ciev a na ne napojených kompilátorov hmoty zastaráva. Do toho všetkého práve dospieva Nell, z ktorej vyrástla inteligentná, rozhľadená (a pôvabná) mladá žena, ktorá už dávno tuší, že svet je zložitejší a krutejší, ako vyzerá a v jej úžasnej čítanke nenájde odpovede na úplne všetky otázky, ktoré ju trápia… Atmosféra románu je oproti „Snehu“ menej dynamická, zato viac fylozofická a pochmúrnejšia. Akčnejšia rovina sa častejšie pretavuje do rôznych analógii, odkazov a skrytých narážok a point. Čitateľ musí dôsledne vnímať aj text „skrytý“ medzi riadkami.
„Diamantový vek“ je výborný a ťažko sa vyjadruje pocit, ktorý táto kniha zanechala v mojej duši. Je to hlavne úžas, nad zložitou, ale dokonale zosúladenou prepracovanosťou deja, postáv, sitácii a poínt. V knihe je toľko brilantných a originálnych technických a technologických nápadov, že inému autorovi by to stačilo hádam aj na celý život. Takmer všetky z týchto nápadov sú logicky správne a držia sa v určitých, presne nevymedzených, hodnovernostných medziach, za čo si Stephenson zaslúži ďalšie významné plus.
Výborná obálka dokazuje, že aj český umelci vedia maľovať, keď chcú (alebo keď sa im slušne zaplatí). Na šesťstostranovú buchlu som však našiel prekvapivo málo preklepov a korektorských nedostatkov, čo už je v tejto dobe skôr výnimka.
„Diamantový vek“ je skrátka kult, ktorý, ak ste čítali „Sneh“, nemôžete nemať…
10/10
Preklad: Richard Podaný, obálka: David Spáčil, Talpress 2001, Brož, Počet strán: 620, Rozmer: 170 X 175, cena 419,– SK