 |
Napriek opodstatnenému „humbuku“, s ktorým sme (myslím SSAF) začali propagačnú kampaň okolo prvej slovenskej literárnej sci-fi súťaže ešte v roku 1991, pravdepodobne zneistie väčšina opýtaných, keď sa im položí triviálna otázka : „Ktože bol prvým slovenským (hornouhorským) literárnym fantastom?“ V Čechách no i na Slovensku toho vie aj zbežne sčítaný scifista menej než málo. Vlastne minimum – okrem ortodoxných zberateľov – tuší priemerný scifista aj o samotnej histórii vývinu slovenskej sci-fi. Dlhodobo jediná v slovenčine vydaná publikácia venovaná tomuto žánru Genéza a poetika science fiction (autor Dušan Slobodník, vydali Mladé letá, 1980), sa na štvrť tisícovke strán obsahovou kvalitou veľmi diskutabilného textu zmieňuje o slovenskej SF vari piatimi vetami a spomína iba dvoch vtedajších autorov, ktorí navyše iba okrajovo zabŕdli do ríše fantastiky (Izakovič, Vášová).
Aj pre domácich zberateľov je, zdá sa, akýmsi fiktívnym časovým horizontom poznania obdobie od dvadsiatych rokov tohto storočia, a tak sa zdá, že tento druh literatúry napríklad v 19. storočí vo vtedajších „Horných Uhroch“ nejestvoval.
A predsa! Pred 175 rokmi, 4. januára 1818, sa vo Veľkej Revúcej narodil dnes už takmer zabudnutý polyhistor Gustáv Maurícius Reuss. Úzkemu okruhu odborníkov je známy najmä ako botanik, no patrí mu zrejme aj prvenstvo v literárnej fantastike.
Gustáv Maurícius po štúdiách na gymnáziu v Levoči navštevuje evanjelické lýceum v Bratislave a následne študuje medicínu v Pešti a doktorát medicíny získava vo Viedni. Lekársku prax začína vykonávať od roku 1844 v Miškovci. V roku 1851 odchádza späť do rodnej Revúcej, kde pracuje ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti až do predčasnej smrti, ktorá ho zastihla ako 43-ročného. Smrť G. M. R. pravdepodobne zapríčinili následky prekonanej cholery, ktorou sa nakazil počas revolučných rokov ako správca vojenského lazaretu v Miškovci.
Krátkych desať rokov jeho revúckeho pobytu dokázalo doslova explodovať v ohromnej šírke Reussových záujmov. Venuje sa najmä botanike, zoológii, archeológii, etnografii, histórii, mytológii, zemepisu, astronómii a samozrejme literatúre. Nad šírkou jeho bádania a tvorby ostávajú s rozpakmi stáť aj renomovaní odborníci, nakoľko ju dokážeme doteraz rekonštruovať len podľa dochovaných rukopisov a článkov v starých časopisoch zväčša dokonale skrytých v hlbinách univerzitných knižníc. Veď doteraz bolo objavených a spracovaných iba 13 rukopisných jednotiek, keď pravdepodobne ďalších 26 je skrytých v archívoch Matice slovenskej a v Archíve Národního musea Praha. Nevieme, koľko unikátnych mytologických štúdií sa skrýva v anonymných súkromných zbierkach beznádejne umŕtvených alebo už stratených. Knižne vyšli doteraz iba tri rukopisné jednotky. Pre slovenskú fantastiku je Gustáv Reuss prioritne zaujímavý dielom Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel.
Rukopis pochádza z rokov 1852 – 1856. Toto dielo je vôbec prvým pokusom na Slovensku popularizovať vtedajšie poznatky o astronómii a kozmológii formou dobrodružno-fantastického príbehu, tak ako to neskôr praktizoval Francúz Camille Flamarion.
V mozaike chronologických príbehov v tomto unikátnom diele vysiela Reuss svojho superhrdinu a bohéma Krutohlava na Mesiac a neskôr s celou družinou odvážnych gemerských Slovákov k ďalším planétam Slnečnej sústavy pomocou gigantického parného šarkana. Na pozadí neuveriteľných dobrodružstiev Krutohlava a jeho družiny vo vesmíre a na obežnej dráhe Zeme je umožnené čitateľovi spoznať dobové vedecké poznatky a názory na vesmír. Je zaujímavé, že podobne ako vo Verneho legendárnom diele, ktoré vzniklo o desať rokov neskôr, aj tu pracujú na vesmírnom nosiči (parnom šarkanovi) tisíce remeselníkov všetkých slovenských stolíc…
Odhliadnuc od archaického jazyka a vtedajšej štylistiky, je dodnes Reussov Krutohlav vzrušujúce čítanie plné napätia, originálnych nápadov, úvah o mimozemšťanoch obývajúcich obežnice, umocnené nesporným literárnym talentom. Dnešný čitateľ mal toto dielo možnosť spoznať vlastne až v roku 1984, keď ho v archívoch Matice slovenskej objavila a vo vydavateľstve Tatran realizovala Viera Urbancová.
Gustáv Maurícius Reuss bola nezvyčajná osobnosť akoby stvorená pre romantizujúce predstavy o zabudnutom géniovi, hmatateľnom protipóle fiktívneho Járu Cimrmana. Veď poznáme iba jediný jeho portrét namaľovaný Petrom M. Bohúňom rok pred Reussovou smrťou, ktorý zobrazuje démonicky krásneho muža. Nečudo, že doteraz ostáva neobjasnený jeho vzťah k spisovateľke Božene Němcovej, ktorá ho v roku 1855 niekoľkokrát navštívila (Reuss bol slobodný), a prekladala jeho články do češtiny, keďže Reuss písal zvláštnou zmesou češtiny a gemerského nárečia.
Najznámejší slovenský zberateľ národných povestí Pavol Dobšinský bol podľa všetkého iniciovaný k danému samotným Reussom, nakoľko v bibliografii Dobšinského povestí sám uvádza Reussa ako prvotný zdroj informácií a zároveň ako autora aj našej najkrajšej rozprávky Zlatovláska. Mierne šokujúce je poznanie, že dodnes nie je známy hrob G. M. R., hoci Revúčania s pietou opatrujú hroby jeho otca a dvoch bratov, pričom Gustáv bol z rodiny najznámejší. Je toho ešte veľa, čo doteraz o Gustávovi Mauríciovi Reussovi nevieme.
Po stotridsiatich rokoch od jeho predčasnej smrti (12. 1. 1861) si začal Slovenský syndikát autorov fantastiky každoročne pripomínať jeho odkaz prostredníctvom literárnej súťaže SF poviedok nesúcej Reussovo meno. Bola to to snaha vybudovať tradíciu pôvodnej SF tvorby krátkeho útvaru a zároveň umožniť talentom publikačný priestor všetkým, ktorým fantastika nepripadá len ako samoúčelné fantazírovanie.
Keďže sci-fi literatúra je jednoznačným sebareflektujúcim oknom poznania, univerzálnou anticipáciou pre všetky vekové a vzdelanostné skupiny premýšľavých ľudí, pri spätnom pohľade na dielo Gustáva Maurícia Reussa – prvého, kto na Slovensku tieto mechanizmy použil – bolo logické poctiť jeho pamiatku a meno takýmto druhom súťaže v žánri, ktorý žiaľ na Slovensku živoril.
Epilóg s otáznikom
Ako bolo spomenuté, doteraz je známy iba jediný portrét G. M. R., ktorý v roku 1860 namaľoval najznámejší slovenský portrétista Peter Michal Bohúň nedlho pred Gustávovou smrťou. Špecialistka na portréty P. M. Bohúňa dr. Elena Dubnická (matka SF výtvarníka Milana Dubnického) uvádza v monografii, že obraz je pravdepodobne v súkromnej zbierke. V monografii je zároveň čiernobiela reprodukcia portrétu G. M. R. Keď začiatkom tohto roku (1993, pozn. red.) Slovenská národná galéria v Bratislave po päťročných prípravách sprístupňuje Bohúňov komplex všetkých portrétov a obrazov, chýba iba jeden jediný… obraz – portrét G. REUSSA. Komisariát výstavy pozháňal obrazy zo súkromných zbierok v Maďarsku, Poľsku, Čechách, Slovenska, ako aj z rôznych galérií. Iba tento obraz je nevedno kde. Dr. E. Dubnická, ktorá zrejme poznala majiteľa, je žiaľ už niekoľko rokov po smrti, a tak doteraz poznáme iba čiernobielu relatívne nekvalitnú reprodukciu v staršej zažltnutej monografii a Reuss má okolo svojej mystickej postavy opäť malú záhadu. Autor tohto rozprávania dokonca inzeroval spomenutú záhadu v najčítanejších denníkoch, no zdá sa že bez výsledku…
Pozn. red.: upravené, pôvodný článok vyšiel v Interkome č. 11–12/1993