Dračí princ

Rawn, Melanie

Nie je ľahké posúdiť túto knihu. Vymyká sa zaužívanému štýlu fantasy, diktovanému prevažne mužskými autormi. Je to 550 strán bez akcie, rýchlych dialógov, tajomstva či napätia. Je to 550 strán intríg, ktoré kalkulujú s citmi, láskou a nenávisťou a zbraňou je schopnosť, resp. neschopnosť otehotnieť. Dominujú popisy – od odevu hlavných hrdinov až po odtiene svetla, ktoré je podstatou mágie tohoto fantasy sveta. A ak by tam tá mágia nebola a ak by sme odmysleli pre dej nepodstatných drakov, ostal by Dallas kombinovaný s Esmeraldou, či Manuelou. Hmm, ale možno to nie je zlá kniha, len ja som na zlej strane čitateľskej barikády…

Dračí princ je typickou fantasy ženskej autorky, je zameraný na city a akciu ponecháva stranou. Celý dej sa točí okolo vzťahu princa Rohana a krásnej Sioned, jeho Slunoběžkyne. Títo tzv. slunoběžci sú mágmi tohoto sveta, ale význam tejto mágie pre dej je mizivý – mágia slúži len na komunikáciu s využitím svetla a práve komunikácia nezohráva v deji takmer žiadnu úlohu. Jediný konflikt pomocou zbraní sa odohrá na záverečných stranách, ale aj tam je vzhľadom na povahu bojiska komunikácia vlastne zbytočná. Podobne ako význam mágie sa však stráca aj význam drakov, sú dôležití len ako symbol. Vlastne všetky kulisy fantasy sveta v tomto románe sú pre rozohranú schému vzájomných vzťahov priateľov a nepriateľov nepodstatné. Je len obohraná platňa červenej knižnice, nalakovaná novým „fantasy“ náterom.

Aby som autorke nekrivdil, vlastne to ani nie je zle napísaná kniha. Postavy sú plastické, majú svoju minulosť, charakter a ciele do budúcnosti – je to len veľmi, veľmi ďaleko mimo môj vkus. Pre čitateľa, ktorý si obľúbil hrdinov Gemmelovych románov, duchaplné dialógy príbehov Geralta a Ciri či monumentálnosť Tolkienovho sveta, bude táto kniha sklamaním. Príbeh je určený skôr čitateľovi (či čitateľke), ktorý dokáže oceniť vraždy rodičiek na pôrodnom lôžku, upaľovanie intrigujúcich mileniek, či postavy pretekajúce nenávisťou ako rana hnisom. Je to fakt, kladní aj záporní „hrdinovia“ sú dohnaní to takých extrémov, že ani nie je komu držať palce – všetci sú rovnako odporní. Ďalší bod v neprospech ženských autoriek fantasy…

„Kúpiť či nekúpiť?“ to je otázka pre hormóny čitateľa. Ak prevažuje testosterón, neoplatí sa o tomto diele ani uvažovať. Estrogény nech si hodia kockou.


19. marca 2000
Rastislav Weber