Na poslednú časť trilógie Emancipátor som čakal ako na spasenie. Bystra v Brlohu som otravoval minimálne päťkrát s otázkou „Už ho máte?“, načo mi v štyroch prípadoch musel smutne oznámiť, že ešte nie.
Nakoniec som sa dočkal a bol to veľký deň pre neho aj pre mňa. Ja som konečne mal v pazúroch vytúženú tlačovinu a Bystro mal konečne odo mňa svätý pokoj.
Predchádzajúce Emancipátorské knihy (Emancipátor I – 7/10, Emancipátor II – 8/10) sa do mojej mysle zapísali výbornou dynamikou a neustále sa stupňujúcou kvalitou príbehu, pričom druhá polovica druhej časti je v mojej osobnej hitparáde valcoidných textov (pre neznalých – valiacich sa na vás ako valec) v absolútnej špičke a to už hovorí za všetko. Netreba preto asi opakovať, že som sa na trojku tešil ako malé dieťa na cukrovú vatu a jej príbeh som si následne vychutnával plnými dúškami. Pred chvíľou som skončil – a môžem porovnávať.
Ruiz Aw sa samozrejme znova vrátil na scénu a aj keď ho zložité podmienky spolu s citovou naviazanosťou na princeznú Nisu obrali o niekoľko reflexov a chladnokrvných vlastností (ktoré my počítačoví zabijaci jednoducho milujeme), je stále v dobrej forme, okorenený zopár dekami intuície a dvomi-tromi semienkami šťastia. Jeho putovanie drsným svetom je samozrejme pekne zamotané a ako to zo začiatku vyzerá, nemôže okrem seba dôverovať ani svojim doterajším chránencom. Zrada číha všade a má dlhšie prsty ako kedykoľvek predtým. A tak to má byť.
Fantastické vízie Raya Aldridga, ktorý vdýchol dušu celej planéte Strašpytel, skazenému, ale pritom fascinujúcemu svetu (na ktorý by som sa v občasných depresívnych stavoch okamžite presťahoval) sa touto treťou časťou dostávajú do absolútne optimálnych otáčok a vytvárajú tak neuveriteľne pútavú kompozíciu, pri ktorej sa čitateľ nebude nudiť ani jednu jedinú sekundu. Občasné pritvrdenie príbehu, miestami zachádzajúceho až do hororového žánru je síce pekne krvavé, kto sa ale bojí nech nechodí do lesa. Dej sa síce nevyrovná vražednému tempu už spomínanej pravej hemisféry druhej knihy, zaostáva za ním ale iba trošičku a je vyrovnaný v celej svojej dĺžke, čo je neoddiskutovateľné plus. Každý kto čítal predchádzajúce časti (čo je v podstate nutné k úplnému pochopeniu príbehu) si iste kládol otázku či autor nestratí dych a neutopí sa vo vlastných nápadoch (resp. ako hovorí klasik vo vlastných mentálnych slinách), výsledný produkt však nikoho nenechá na pochybách, že knihu napísal naozajstný majster svojho žánru. Prežiť dobrodružstvo Ruiza Awa v jednej z najlepších trilógií posledných rokov sa naozaj vrele doporučuje.
Výsledné hodnotenie: 9/10   Juraj MadMaxon