Nezvyknem robiť recenzie na časopisy, ale tentoraz som sa akosi neubránila a nechala som sa ukecať. Pretože keď si vedľa seba položíte FANTÁZIU č. 15 a č.16, je to, ako by ste mali dva rôzne časopisy a nie dve čísla toho istého…
Pozrime sa najprv na obsah: máme tu sedem poviedok. Zaujali ma tri. Jedna od autorky, ktorá má už svoje miesto medzi fanúšikmi, Ewy Bialoleckej – „Božie ústa“. Veľmi sympatická fantasy. Ale dve poviedky ma priam – nebojím sa to povedať – potešili. J.A. Polák: „Soumrak skřetů“, tak toto dielko zaraďujem k tým lepším, ktoré sa mi v poslednej dobe dostali do ruky. Od tohto autora som toho čítala už viac a stále ma prekvapuje svojimi nápadmi a spôsobom vyjadrovania. No a „Kľúčik“ Mareka Matúša – to je presne scifíčko na môj spôsob. Civilný slovník, žiadne patetické obrazy, výborná poenta. Skrátka fajn.
Potešila ma Sapkowského knajpa, časť prvá. Majster s nadhľadom jemu vlastným poučuje autorov fantasy o základoch písania. A nerobí to spôsobom – ja som pedagóg a preto som najmúdrejší. Toto je rubrika, pri ktorej – dúfam – FANTÁZIA vydrží. Dobrá rada nad zlato, ako sa vraví. A mnohí autori fantasy aj z radov profesionálov, nie len amatérov, by túto rubriku rozhodne čítať mali. Majster vie, o čom hovorí.
Čo potešilo ďalej – mikropoviedky. A dokonca tým viac, že som medzi nimi našla dve dielka z pera autora, ktorého poznám osobne – známeho to morbiďáka Richarda Fridricha. Ale páčil sa mi aj Martin Macášek.No a keď už hovoríme o krátkych útvaroch – pri čítaní neprehliadnite rubriku „Poézia“ Ani vy, čo básničky radi nemáte. Nezabudnite si však prečítať aj úvod Evy Kováčovej. Dozviete sa, ako a prečo tieto básničky vznikli. Mne osobne sa niektoré veľmo ľúbili. Milá Stará Vražda, toto sa ti naozaj podarilo:o)
Kalendár na rok 2001 síce potešil tiež, ale kto, preboha, robil grafickú úpravu tejto dvojstrany – či štvorstrany? Obrázky, akokoľvek perfektné (ich autora som objavila iba nedávno a veľmi sa mi páčia), vyzerajú ako pozliepané narýchlo, no a o estetickej stránke kalendára ani nehovorím… Otras. Toto si na stenu rozhodne nevycapím.
Vráťme sa k potešeniam. Potešil podstatne zvýšený počet recenzií. Keďže sa ich sama pokúšam písať, rada čítam názory iných. Dvadsať je veľmi pekné číslo. A pokrýva vlastne celkom slušne produkciu posledných mesiacov. Nepáči sa mi však grafická úprava. Nezreteľné obálky kníh, ponaliepané v rámčekoch po bokoch strán… Vážení přátelé, tak takhle ne… Žeano… Ale možno mám iné estetické nároky, než dotyčný, čo to vymyslel. Možno to myslel dobre. Ale mne sa to nepáči.
Na Hromvlada mám ťažké srdce od chvíle, keď som čítala prvú Hrmavicu. A nemám pocit, že som v tom sama. Poznám osobne zopár autorov, ktorým sa Hromvlad vo svojej rubrike „láskavo venoval“ a 100% opýtaných zareagovalo na jeho „pozornosť“ vyjadrením, že ich na hodne dlhú dobu prešla akákoľvek chuť venovať sa akejkoľvek literárnej činnosti… Preto som tentoraz čítala Hrmavicu naozaj sústredene a objavila som v nej dokonca náznaky konštruktívnych rád! Že by Hromvlad konečne vstúpil do seba?…
No a napokon deväťstranová exhibícia Ďura Červenáka. Obdivujem chlapca, že dokáže pozerať toľko filmov :o) Jeden fakt je, že napriek jeho podrezanému ( niekedy až príliš) jazyku, sa jeho recenzie a filmové správy čítajú dobre. Má prehľad. Nerada ho chválim, ale je to tak :o) Boli doby, keď ma práve tou svojou prostorekosťou poburoval, Fantáziu predsa čítajú aj nezletilci, ale človek časom otupie a zvykne si aj na Červenákove korenené reči…
Ešte k reportáži o Istrocone: od priamych účastníkov som si vypočula kopec osobných dojmov. Boli rôzne, poväčšine kladné. Takže tam asi fakticky bolo dobre. A súkromné dojmy a zážitky nepopíše a nevystihne ani tá naj-naj reportáž.
Tak – obsahovú stránku by sme mali za sebou. Teraz vizáž a celkový dojem. Musím priznať, že po grafickej stránke je na tom FANTÁZIA teraz trochu lepšie. Ale prečo pri realizácii zmien zastala na polceste? Áno, pôsobí modernejšie a údernejšie, ale jeden má pocit, že ju robilo niekoľko ľudí nezávisle na sebe. Myslím tým, že grafika nie je taká vyvážená, ako by mala byť. Áno, ja viem, veľa vysvetľuje Slovo vydavateľa v závere, ale to nemení nič na tom, že časopis ako celok pôsobí trochu pocuchane. A čo ma totálne vytočilo? Vážení, viete, čo je to jazyková úprava a záverečné korektúry textu? Asi nie. Inak by sa nemohli v poviedkach sem tam vyskytnúť patvary a prakticky v každom texte chyby – chýbajúce písmenká, naviac písmenká… Ste predsa časopis s celo… ako by som to… celofandomovou pôsobnosťou, nerobte si hanbu gramatickými chybami a zbytočnými preklepmi. Tie sa pomaly netolerujú už ani v amatérskych fanzinoch.
V konečnom dôsledku som rada, že som sa na túto recenziu dala ukecať. Aj keď sa možno tým, ktorých sa týka, páčiť nebude. Ale prinútilo ma to po dlhom čase prečítať FANTÁZIU od prvej strany po poslednú a konštatovať, že ak to takto pôjde ďalej, bude v tomto časopise vždy čo čítať…