 |
Vrzgla bránička. \„Dobrý deň, mladý pán,\“ zašvitorila poštárka, vysušená pani v najlepších rokoch… na kremáciu. \„Tak som vám ju znova priniesla.\“
\„Fantáziu?\“ neverím vlastným ušiam. Bezúspešne sa snažím ovládnuť, ruky sa trasú.
\„Tak, tak… Fantáziu!\“ šepká a oči sa jej lesknú. \„Dúfam, že vám nevadí, že je obal trochu poškodený. Však sa nehneváte, panáčik? To viete, poštári sú tvrdí chlapi.\“
Pred očami mám krvavé súkno. Fučím?
\„Tá obálka je dobrá, ba aj poviedky sú lepšie ako minule…\“
Nezabiješ, opakujem si v duchu a naťahujem ruku. Poštárka uhýba a tak spolu tancujeme proxemický tanec – ako dve včely nad orchideou.
\„Ba aj o Heavy Metale som si prečítala, je to cooooool!\“ Prevaľuje to nezvyčajné slovo na jazyku, pomaly čakám, kedy jej vypadne z úst.
\„Ach, a Ďurinko Červenák! Neviete náhodou jeho adresu?\“
Dosť! Ruším prísahy a sľuby, tasím remington zastrčený v teplákoch prekliato nízko a pálim. \„Apage, Satanas!\“ revem a z chladnúcich prstov jej vyťahujem… sviatosť ;-)
Fantázia sa vrátila!
Tento infantilný úvod mal byť narážkou na netradične výbornú Hrmavicu v najnovšom čísle nášho obľúbeného občasníka. Nielen, že sa Hromovlad prekonal a poskytol k poviedkam aj praktický návod (dialóg vs. statický popis akcie), no svojou troškou do mlyna prispela aj Saša Pavelková a článkom \„Často robené chyby pri písaní poviedok\“ poukázala na najbežnejšie \„nešváry\“, ktoré stretávame u začínajúcich autorov. Praktické rady, vtipne podané – takto sa to robí. Zapôsobilo to dokonca aj na mňa a prinútilo ma začať \„recenziu\“ dialógom ;-)
No, a okrem workshopu vo Fantázii 19 stretnete…
…kopec dobrých poviedok.
Ulice Aškelonu Harryho Harrisona síce nie sú novinkou, no je to silný text, ktorý sa dá čítať znova a znova. Jednoducho, vždy čakám, že sa tam niečo zvrtne a že do nedopadne tak… ako to dopadlo. Aj keď má Harrison aj slabé chvíľky (pivo a slivovica – viď Istrocon :), poviedky písať vie. A ako bonus nájdete v časopise rozhovor s týmto nestorom science fiction – v ktorom mu vtipne sekunduje jeho veľmi sympatická manželka (opäť viď Istrocon 2001). Harrisonovci, klobúk dolu…
Jaina Petra Hetešu je skvelý text, zaslúžene víťazná práca Ceny Karla Čapka 2001. Ako som povedal v recenzii na zborník Mlok, Jaina je emocionálne silná poviedka, ktorá zo zdanlivo ohraného nápadu ťaží maximum a kombináciou znalosti prostredia a ľudskej duše hraje na istotu. O Petrovi Hetešovi sme dlho nepočuli (ja asi od čias Adapta – z roku 1992), no dúfam, že sa znova nevytratí z literárnej arény.
Jozef Girovský a jeho Sezóna v Apide sú… smrtiacou kombináciou. Skutočne nevychádzam z údivu, mne sa v živote nepodarilo poskladať písmenká do takého hladkého a silného prúdu obrazov. Jednoducho, voľné pokračovanie poviedky Tarzana je silné, prepracované a nápadité rozprávanie o jednom bizarnom svete – ktoré má len jedinú chybičku. Končí – nekončí a čitateľ sa musí pýtať: \„Kedy bude ďalšie pokračovanie?\“
Ehm, ďalšiu poviedku nemôžem hodnotiť – je totiž, zhodou okolností, moja ;-) Takže len naznačím – ide o postkatastrofický príbeh, s názvom Uzavretý kruh získal druhé miesto v súťaži O nejlepší fantasy 2001 (odvtedy nosím titul Sir ;-) Dej sa dohráva (zrejme) v budúcnosti, v Švajčiarskych Alpách, pri prameňoch Rýnu. Je to o hľadaní tajomného mesta, lásky a samého seba – kde posty hrdinov obsadili tak ľudia, ako aj elfi, trpaslíci a jeden archanjel. Nič viac za tým nehľadajte – je to len moja hračka na tému \„dokážem napísať epickú fantasy?\“
Trošku ma sklamala rubrika poézie, nie je totiž taká silná ako zvyčajne. Básne boli tematizované ako variácie na \„popol\“ a stereotyp – podľa mňa – poškodil rozletu. Zaujala ma len hračička Michala Jedináka – ktorá \„má říz\“.
Nuž, a ostala nám publicistika. Rozhovory (Svěrákovci, Stano Dančiak, Harrisonovci), pokecy o hudbe (Duke a jeho rozprávanie o Heavy Metale) a Babylone 5 (Alex Schneider), recenzie, recenzie, recenzie. Napriek značnému časovému odstupu od minulého čísla Fantázia nestratila na aktuálnosti, šéfredaktor totiž knižné posudky priebežne dopĺňal. Fantázia tak s prehľadom mapuje aktuálnu situáciu na knižnom trhu. No a filmové recenzie sú čosi špeciálne, Ďurinko Červenák, ktorému zdatne sekunduje Saša Pavelková, píše veci, ktoré sa nečítajú kvôli obsahu, ale pre to, ako sú napísané. Jednoducho, Thorleif Larssen aka George Calahan aka duro@fandom.sk je fenomén recenzných textov, aj na najhorší film dokáže napísať recenziu, ktorá zatieni prednosti Salmy Hayek ;-) A Film Runner je skutočne na úrovni – takéto spravodajstvo z bieleho plátna by veru ocenil aj Fandom.sk :)
O Fantázii 19 by sa dalo ešte veľa rozprávať, no… načo? Pokecáme si až po tom, čo si ju prečítate. Tak, šup-šup do novinových stánkov, do Brlohu, Atlantídy alebo Antiqartu – najlepší SF časopis na Slovensku a v Čechách, nositeľ Cien Akadémie a cien fandomu čaká. A stojí za to…