 |
Je možno trochu sporné, či sa recenzia na tlačenú Fantáziu hodí na jej vlastnú stránku – ale nemienim to tu rozpitvávať. Hodnotil som všetky Fantázie od vzniku tohoto portálu a mienim to robiť naďalej – napokon, príležitosť k dobrej hádke nie je nikdy zlá. Aj keď, na druhej strane, v poslednej dobe nie je hádku o čo oprieť – Fantázia sa lepší číslo od čísla. V dvadsaťdvojke sú možno trochu poslabšie poviedky (môj názor) – publicistika to však bohato vyvažuje. Gustáv Murín, Tono Stiffel a Ďuro Červenák vládnu… zaujímavo a vtipne.
Dáma s mierami dvadsaťdva, dva, dvetisíc má ešte jeden zaujímavý rozmer – je totiž posledným míľnikom prvej päťročnice slovenského sfaf časopisu. V tomto kontexte vyznieva jej obsah ešte kvalitnejšie – od nultého čísla prešla Fantázia intenzívnymi zmenami, ktoré sa podpísali tak na kvantite ako aj na kvalite. Ak aj zabudnem na obsah (na ktorý dôjde neskôr), Fantázia 22 je tak dobre graficky upravená, že položí na lopatky akýkoľvek časopis nášho žánru v Čechách a na Slovensku (ani plnofarebná Pevnost nemá šancu) a vyrovná sa nejednému z \„veľkých\“ časopisov. Aj keď je tentoraz zahalená do menej výraznej obálky (plagát filmu Časostroj), s galériou Todda Lockwooda (maľuje pre Wizards of the Coast) a ilustráciami k textom je to znova príťažlivá mladá dáma…
Hneď po otvorení dvadsaťdvojky vás dostane spomínaná galéria Todda L. a neprekvapí spoveď exArakainistu Aleša Brichtu – jeho láska k poviedke Růže pro Algernon je všeobecne známa. Tento drsňák ma ale milo prekvapil ďalšími podrobnosťami svojho vzťahu k fantastike – kto má rád Bradburyho, Simaka či Nesvadbu, nemôže byť bežným rockerom. Je to príjemné poznanie, kam všade sa až nákaza slobodného a poetického myslenia dostala…
V publicistickej časti sú dominantou Fantázie 22 rozhovory. Najprv troška striedavých monológov v listárni, potom obsiahly pokec s Paulom McAuleym (napr. trilógia Konfluence), informáciami nabitá bleskovka s Larry Nivenom (séria Známy vesmír) a napokon kratšie či dlhšie rozhovory so Slovákmi – so skupinou 3Éder (Mozaika rôznobežných ciest), Michalom Hvoreckým (Lovci & Zberači), Marekom Eliášom (aka Hyenou) a inými (napr. so mnou). Všetky dialógy sú hutné, obsažné a spravidla vtipné – a niektoré cesty do hlubin spisovatelovy duše by potešili aj voyeura (napr. otázka o vzťahoch v rámci 3Édru). Pomedzi rozhovory sa vinú informácie o novinkách vo svetovej fantastike, pikošky a zaujímavosti a občas sa mihne aj nejaký ten väčší článok – ako napr. úvaha Gustáva Murína o budúcnosti fantastiky, rozprávanie o prehmatoch vo filmovej science fiction (á la Tono Stiffel) či skvelý článok opäť Gustáva Murína \„…tak ako bohovia\“ o vede a fantastike v biológii. Informácií je veľa a aj keď mne osobne niektoré nechutili (Fantastický antikvariát Miloša Ferka či Čarodejnícke procesy na Slovensku II Dr. Miloša Jesenského), niečo si určite vyberie každý. Osobitne by som ešte chcel upozorniť na spomienku Mikea Resnicka na časy, keď spravoval spisovateľskú farmu na erotickú literatúru – máte tam skvelý príklad toho, ako by ste sa mohli uživiť literatúrou (či už ako spisovateľ alebo ako agent).
Poviedky ma v tomto čísle až tak nezaujali – ako dosť nevhodný mi pripadal najmä nápad rozdeliť poviedku Poliaka Artura Szrejtera do dvoch čísel. Szrejter síce píše zaujímavé texty (viď napr. zbierka Maladie), ale konkrétne Lokiho záležitosť nie je zasa taká rozsiahla, aby sa nezmestila do časopisu celá. Aj za cenu, že by sa z čísla stratila ďalšia zahraničná poviedka – príjemný text Konec projektu Příliv Jiřího W. Procházku. Ten sa mohol pokojne objaviť až v dvadsaťtrojke. Ale nič, možno to delenie bude vadiť len mne – keďže som proti tomuto frflal už v Ikarii…
Slovenské poviedky nie sú žiadnymi skvostmi (nepomohla ani účasť Števa Huslicu), sú však dobre čitateľné a ak si vezmete Fantáziu 22 na dovolenku, nuda dostane do nosa. Text Ľudskejší než človek Danice Albertovej je víťazom súťaže o poviedku zo zaklínačského sveta Andrzeja Sapkowského a je to vcelku príjemná epizódka zo života Bieleho vlka z Rivie. Podľa mňa je báseň Lucie Lukačovičovej z rovnakej súťaže omnoho lepšia, ale ani Geraltov stret s vlkodlakmi nie je nudný. Snáď len trochu ospalý a dialógy by zaslúžili pár škrtov.
Daniel Šmihula s x-tou variáciou na tému skutočné ciele nacistov v Druhej svetovej vojne tiež nie je nejako zvlášť originálny, ale aj keď bezpointový koniec zamrzí, text sa číta dobre (Zásluha redakčnej práce?). Dobre sa číta aj Huslicovo Prelievanie - od majstra irónie som však čakal viac. Poviedke by pomohlo pár (poriadnych) škrtov – vzhľadom na to, že je pointa predvídateľná, text stráca dynamiku. Nuž, ale… komu by sa chcelo plávať v adrenalíne počas horúceho leta? Prelievanie je siestová poviedka – a dobrá predohra ku krvavému Ži a nechaj zomrieť z pera Dušana Dukea Fabiana. Redakcia sa s textom skutočne pohrala a výsledný efekt stojí za to – príbeh zombíka Marvina a jeho čakanu je akčný, zábavný a veľmi osviežujúci. Dúfam, že sa raz na stránkach Fantázie objaví aj pokračovanie tohoto príbehu (Trampoty jednej mŕtvoly) – Dušanove znalosti z anatómie (je MVDr.) sa s akčným príbehom spájajú veľmi dobre.
Nuž, a potom je vo Fantázii ešte tradičná zbierka recenzií – či už filmových alebo knižných. Medzi knihami ma prekvapilo slabé hodnotenie Dášky Mehešovej pre Krutohlava 2001, hlavne v kontexte jej sklonu dávať každej knihe 10/10 a v kontexte jej 7/10 pre všeobecne zle hodnotených Rytierov Kríža Martina Komárka. Nuž, proti vkusu žiaden dišputát. Vo filmovej lubrike zasa prekvapí Ďuro Červenák – jeho hodnotenia sú tentoraz dosť netradičné. Že vysoko ocenil film Blade II (nemá ani kvapku atmosféry z jedničky) je ešte pochopiteľné, ale nadchýňanie sa Kráľom Škorpiónom mi už pripadá dosť úchylné. Iste, je to zábavný film, ale dávať ho na nejaký ten piedestál??? Našťastie sú ale v čísle vynikajúce recenzie na klonovaný útok, ľudského pavúka a konečne aj hodnotenie s inými iniciálami ako Ď. Č. – skvelý článok o Zaklínačovi á la biele plátno (či televízna obrazovka). Alexandre Pavelkovej sa podarilo preniknúť do Ďurovej one man show a nám ostáva len dúfať, že sa jej to (alebo niekomu inému) podarí aj nabudúce. Ďuro je síce skvelý (červenáš sa?), ale aj jeho texty potrebujú dostať nové korenie…
Nuž, toľko k pojednávanu o obžalovanej F22. Nedá sa spomenúť všetko, v obsahu je vecí ďaleko viac, to už si ale musí každý prečítať sám. Či už máte chuť na science fiction, fantasy alebo horror – Fantázie je pre vás to pravé orechové. Alebo, ako vraví klasik (slepý myšiak v poľskej verzii filmu Shrek): \„Fantazia wyborowa, fajna!\“
Časopis Fantázia si môžete objednať online.