 |
Tak a je to tu, glum, glum. Nová Fantázia, ktorá slušivým kabátikom zo salónu John Howe naznačuje, o čom bude reč. Ale nie je všetko trpaslík, čo nedovidí cez hradby – kto by si myslel, že pôjde len o Pána prsteňov, mýli sa. V aktuálnom čísle slovenského sfaf magazínu si príde na svoje každý. Milovník hororu aj fanúšik fantasy, literárny vedec aj obdivovateľ Thorleifa Larssena. Spoza Tolkienovych dvojičiek vykukuje Sapkowského Veža bláznov a na tmavom pozadí uháňa na saniach dedo Mráz. Šialenstvo? Nie, Fantázia! A tentoraz výnimočne dobrá. Glum, glum.
Skutočne. Fantázia za päť rokov svojej existencie spravila obrovský krok dopredu. A napriek tomu, že si buduje gandalfovský imidž (prichádza raz za čas, vtedy, keď je potrebná), aj napriek tomu je stopercentne profesionálnym časopisom s vysokou úrovňou kvality. A aj keď zvyknem frflať aspoň na slovenské poviedky v obsahu, tentoraz mi nebolo \„umožnené\“ ani len to. Trať dlhá šesťdesiatosem strán nemá jediné miesto, na ktorom by sa mohol vlak môjho nadšenia vykoľajiť…
Mohol by som povedať, že základy Fantázie 24 stoja na dvoch gigantoch. Na Johnovi R. R. Tolkienovi a Andrzejovi Sapkowskom. Že stoja na Barad-Dur, Orthanku a Veži bláznov. Ale nie je to tak. Napriek tomu, že sú reportáže a informácie o Dvoch vežiach pútavé a plné zaujímavých informácií, a napriek tomu, že je Sapkowského nový román Narrenturm absolútnou bombou (Ogre a Valrond prepáčia), nová Fantázia ma uchvátila predovšetkým tvorbou slovenských autorov. Iste, recenzie na Pána prsteňov som hltal ako malinu a rozhovor s Andrzejom S. detto, ale kochal som sa hlavne prácami, ktoré porodili slovenské mamičky. A ockovia.
Začalo sa to hneď v úvodníku – ktorý sa tentoraz zmenil na fejtónik z pera Henky Galgóciovej (Brloh). Tí, čo nechodievajú na chat na týchto stránkach a tí, čo nestretávajú Henku osobne, možno ani nevedia, že sa v šéfke Brlohu skrývajú osobnosti dve. Seriózna obchodníčka Henka a trošičku bláznivá Galgo. No a spomínaný úvodník je záznamom neľútostného súboja týchto dvoch strán jednej pôvabnej mince. Henka sa totiž vybrala na premiéru Dvoch veží do Viedne, no nebola by v tom Galgo, keby sa všetko neskončilo úplne inak. Nekúpi niekto figúrku Legolasa? Galgo má dve! Glum, glum.
Skvelú prácu odviedla slovač aj na výtvarnom poli. Aj keby som chcel odhliadnuť od skvelých ilustrácií k poviedkam (nedá sa), musím spomenúť aspoň čitateľské návrhy podoby ideálneho redaktora Fantázie. Kreatívne, zábavné, trefné. A potom komiks! Mischo Jedinák nás už nejaký ten čas baví milými obrázkami, no tentoraz sa doslova prekonal. Jeho čarodejnícky súboj na Dvoch vežiach nemá chybu. Ešte, ešte!
No a poviedky…
Zahraničné reprezentuje hneď v úvode skvelý úryvok z románu Terryho Pratchetta Johnny a mŕtvi. A ako povedal v recenzii Hromovlad, je to inteligentné a vtipné čítanie. A aj napriek tomu, že ide iba o úryvok, nemal som pocit vytrhnutia z kontextu. Rovnako ako pri ukážke z diela Narrenturm, historickej fantasy Andrzeja Sapkowského. Vtipný textík, nadupaný akciou napriek takmer vedeckému obsahu – Veža bláznov je kniha, na ktorú sa teším priam neskutočne. A páčila sa mi aj poviedka Františky Vrbenskej, napriek tomu, že nešlo o nič originálne či prevratné. Ošúchaná platňa, ale s chytľavou melódiou.
Ale späť na Slovensko. Štyri poviedky zasahujú od poetického hororu (pocta klasike z pera Michala Spádu), cez klasickú fantasy (Jazda za kráľom Alexandry Pavelkovej a Odvrátená tvár času Andreja Tusičišného) až po drsnú slovanskú fantasy (Stano Ivan: Naktisova hviezda). A klobúk dolu. Napriek tomu, že vám nemusia chutiť všetky štyri porcie, určite vám ani jedno sústo nezabehne. Sú to profesionálne napísané texty, s kvalitnou redakčnou úpravou – a majú dušu. Dokonca som si ani nedokázal zvoliť jasného favorita, páčili sa mi všetky. Aj high fantasy lady Pavelkovej, aj atmosféra u Stana Ivana. Bojovníci, žreci, temné rituály, démoni a múmie letiace na koberci – jedným slovom krása. Všetky štyri poviedky ma zaujali a som skutočne rád, že Fantázia prestala pokrivkávať na túto \„nohu\“.
Výborná je ale aj publicistika, od rozhovoru s Johnom Howeom (skvelý chlap!), cez reportáže (Picasso si podal ruku s Faramirom!) po pikošky a filmové a knižné recenzie. A opäť nie je čo vypichnúť (prepáč, Ďuro), nič sa nevymyká vysokému štandardu. Vtipné, nabité informáciami, hltal som a hltal – kým som sa nedozvedel všetko. O Narsile, Fangorne, Sarumanovi, ba aj o pavúkoch a lovcoch z Transylvánie…
Jednoducho, nová Fantázia je ako pevnosť v Helmovom žľabe.
Plná toho najlepšieho.