 |
Čestne sa priznám, počítačové hry zo série Wing Commander som nikdy nehral. Ba nevidel som ani film – aj keď, toto ma nemrzí, vraj to nebolo nič moc. Čítal som však prvú knihu zo sveta pilotov formácií Wing – Nálet bez návratu – a páčila sa mi. Poctivá, na nič sa nehrajúca science fiction o vesmírnom konflikte ma pohltila a vypľula s ohryzenými nechtami a červenými očami po jednohubkovom čítaní. Nálet bez návratu sa však skončil, tentoraz prišiel čas… útočiacej flotily Kilrathov!
Svet Wing Commander je – aspoň podľa kníh usudzujem – pomerne nekomplikovaný. Vesmírne rasy expandujú do priestoru, pričom využívajú tzv. preskokové body, pravdepodobne akési červie diery, ktoré pri správnom manévrovaní presunú loď o pár desiatok (stovák) svetelných rokov ďalej. Rasy, ktoré sa takto množia sa však (spravidla) nemilujú, skôr si idú po krku, v súlade so zákonmi džungle. V čase oboch kníh sa do seba zahryzli ľudia a šelmoidní Kilrathi, pričom spád a dynamiku deju dodáva fakt, že sa technológie a vojenské potenciály oboch rás zhruba vyrovnajú…
Kniha Flotila útočí je priamym prokračovaním Náletu bez návratu, kde ľudia dosiahli zvrat vo vojne, keď objavili novú stratégiu – útok na zásobovacie línie a lodenice Kilrathi. Šelmoidi totiž z princípu pohŕdajú nevojenskými povolaniami a tak je ich podporná logistika slabo chránená. Začiatok tejto knihy je teda pozitívny pre ľudí – ktorí majú po prvýkrát šancu zastaviť útok Kilrathi. Je tu však háčik…
Poriadny hák v situácii je tajná flotila Kilrathi, ktorú šelmoidi stavajú v odľahlom kúte vesmíru a ich falošný návrh na mier, podporený zradcom v radoch ľudí. Civilní predstavitelia homo sapiens sa dajú nachytať – uzavrú prímerie a rozpustia vlastnú flotilu, napriek varovaniam armádneho štábu. Nuž, dôvody sú jasné – ľudia chcú mier stoj čo stoj, pretože ich vojna ekonomicky ničí. A tak zaslepení pozitívnou vidinou skočia na lep. Jedinou šancou potom ostáva nepovolená akcia generála Tolwyna a jeho priateľov, ktorí sa vydávajú hlboko do tyla nepriateľa, aby získali dôkazy o flotile Kilrathi – kým nebude neskoro.
Toľko k deju – zvyšok vám prezradiť nemôžem, kniha je totiž postavená na tušených, no vždy prekvapivých zvratoch – presne tak, aby ste si mohli obhrýzať nechty. Máte na to, napokon dôvod, hrdinovia sú sympatickí a táto kniha sa s nimi ani omylom nemazná. Rovnako ako v „Nálete bez návratu“ si nemôžete byť istí, ktorý ktorý z vašich obľúbencov padne, resp. sa zo súboja torpédo na torpédo dostane v jednom kuse. Vesmír je mrazivý a hlce maličké stíhačky rovnako ako križníky či lietadlové lode.
Kniha nie je ničím originálna – podobných tu boli stovky – je len veľmi dobre napísaná. Akčne, so štipkou humoru a lásky, s prehľadom a občas aj nadhľadom. Stratégie sú logické a popis súbojov natoľko jasný, že sa zorientuje aj laik, ktorý v živote nevidel hviezdy jagajúce sa v temnote Tannhauserovej brány. Ak máte radi akciu a vesmír, Flotila útočí je vaša jasná voľba…
Flotila útočí, Fortschen William R., vojnová SF, séria Wing Commander (Klub Julese Vernea, orig. Fleet Action, preklad Jiří Engliš, obálka Jan Patrik Krásný, brož., 337 strán, 195 Kč, ISBN 80–8592–58–8)