V záplave filmov a seriálov, ktoré sa na nás valia prostredníctvom kín, televízie a videa, sú práve rozprávky stále tým žánrom, kde sa najvýraznejšie prejavujú kultúrne rozdiely medzi národmi (ak prižmúrime oči nad extrémne univerzálnymi disneyovkami). Dokážeme bez výhrad prijímať štylizácie českých a slovenských rozprávok. Vylomeniny Popelky, Lotranda alebo Perinbaby sú pre nás také prirodzené, ako otváranie úst pri jedení alebo líhanie si pred ležaním. No keď je v akcii taká princezná Fantaghiro, pravidlá hry nie sú bezvýhradne jasné a stotožnenie už trochu zadrháva. A práve kultúrny šok je najväčším okruhliakom na (inak relatívne hladkej) ceste k plnému vychutnaniu Grincha.
Najprv o čom to vlastne je: Je jedna snehová vločka a v nej celý svet. Alebo aspoň prinajmenšom mestečko Kdosice s priľahlým hornatým okolím. V mestečku žijú Kdovíci a práve sa horúčkovite pripravujú na Vianoce. V jaskyni za mestom býva Grinch, ktorý celé mesto nenávidí a ešte viac nenávidí Vianoce. Prečo? Je zelený a chlpatý. Od detstva. A čo to znamená, keď zelený a chlpatý chodíte do školy a máte spolužiakov, ktorí zelení a chlpatí nie sú, si určite viete celkom dobre predstaviť. A tak je z neho osamelé lokálne strašidlo, ktoré chodievajú provokovať miestni tínejdžri, aby si dokázali svou odvahu (väčšinou so žalostným výsledkom). Grinch chodieva do mesta len občas a v prestrojení, aby čosi vyparatil, napríklad urobil chaos na poštovom úrade. Pri takejto príležitosti ho stretne malá Cindy a tá sa rozhodne zmieriť ho s obyvateľmi mestečka. Jej pokus sa ale nevydarí a nahnevaný Grinch sa rozhodne prekaziť Kdovíkom oslavu Vianoc…
Teraz k tomu kultúrnemu šoku: Najprv – vizuálna stránka. Tak nejako podvedome som predpokladal, že snehová vločka musí byť svetom vybudovaným podľa prísnych zákonov kryštalografie. Ale nie. Priamky, ani pravé uhly v mestečku neexistujú. A aj posledná žiarovka z chladničky prispieva k vianočnej výzdobe. Obyvatelia síce väčšinou nie sú zelení a chlpatí, ale zato majú nosy takmer ako Mickey Mouse (a považuje sa to za príznak dospelosti), šialené kostýmy a účesy. A správajú sa, ehmm, čudne. Práve vizuálna stránka natoľko pohlcuje pozornosť, že som spočiatku len ťažko stíhal vnímať dej a zmysel dialógov. Film je určený Američanom, ktorí vraj túto rozprávku dokonale poznajú, takže ich ani tak nezaujíma ČO sa na plátne deje, ale skôr AKO sa to deje. No po prvej štvrťhodine sa to všetko utrasie a do deja sa dostane aj divák, Grinchom doteraz nedotknutý (samozrejme, podmienkou je mať nejaké tie Vianoce za sebou).
Bez ohľadu na tieto výhrady, je film veľmi zábavný. Jim Carrey je vo forme, aj keď pod maskou v podstate nepoznateľný. Príbeh má slušné tempo, nie sú tam hluché miesta a gagy sú väčšinou veľmi vydarené.
A možno sa dozviete, čo je na Vianociach najdôležitejšie.