Harryho Pottera iste nie je nutné zvlášť predstavovať. Pre neznalých témy uvediem len to, že je študentom Rokfortskej školy čarodejníckej a že je od čias prvých plienok žijúcou legendou. Je Tým, kto porazil Veď Viete Koho. Ak odhliadnem od knižnej predlohy, v aktuálnom filme má dvanásť rokov, čierne vlasy a zelené oči – ukryté pod večne rozbitými okuliarmi. Po pamätnom súboji so zlým čarodejníkom nosí na čele jazvu v tvare blesku a má čarovný prútik s perom fénixa. A snežnú sovu Hedvigu, svojrázneho poštára čarodejníckych kruhov.
Ak sa pozrieme do nášho muklovského (nečarodejníckého) sveta, tu je zasa Harry jedným z fenoménov showbusinessu – skutočným magnetom na obeživo. Zrodil sa v knihách Joanne K. Rowlingovej a stal sa vďaka súhre okolností zlatým teliatkom. Doba síce ešte nedozrela na Pravdivý príbeh Joanne a Harryho, no aj agentúrne správy o spisovateľke, knihách a filmoch z čarodejníckej akadémie majú svoj šuchotavý pôvab. Každopádne, dnes už len máloktorá konzerva neskrýva tváričku s jazvou a tak som sa vôbec nečudoval dlhokánskym radom pred pokladňou kina, dva týždne pred premiérou Tajomnej komnaty. Harry Potter je súčasťou nášho sveta a aj keď sa tešíte na úplne iný film, neodmietnete ani tento kúsok ríše Fantázie.
Na úvod – ak zanedbáme drobnosti, druhý film o mladom čarodejníkovi je rovnaký ako jeho predchodca. Líši sa iba kratším úvodom do deja – žiadne vysvetlivky sa nekonajú – a v origináli aj hlasom hlavnej postavy. Ak máte možnosť zhliadnuť anglickú verziu filmu, pobaví vás pôvabne mutujúci Daniel Radcliff – na rozdiel od piskľavej verzie Harryho v našich kinách. Novinkou je aj pár tvorov a netvorov, či už z rodu homo sapiens alebo spomedzi článkonožcov. Priestory Rokfortskej školy čarodejníckej sú stále tie isté a ani Zakázaný les sa veľmi nezmenil. Tí istí herci, ten istý režisér – Tajomná komnata veľa nového neskrývala.
Jedna zmena však predsa len nastala. Aj keď film sleduje knihu ako Tézeus Ariadninu niť, dovolil si Chris Columbus (režisér) so Stevenom Klovesom (scenárista) odsekávať z mozaiky príbehu oveľa viac dlaždičiek ako v Kameni mudrcov. Nadšený čitateľ kníh postrehne množstvo chýbajúcich scén – napriek tomu, že má film stále neskutočných 161 minút. Dursleyovský úvod filmu je skrátený na minimum, zmizla oslava takmer bezhlavého Nicka a chýba aj pekných pár postáv a postavičiek (hlavne duchovia – Zloduch a profesor Binns).
Môj názor je ale ten, že pri osekávaní – či už pri písaní scenára, pri nakrúcaní alebo v strižni – neboli dôslední. Vo filme zostalo množstvo scén, ktoré nemajú žiaden vplyv na samotný dej. A naopak – chýbajú scény, vďaka ktorým iné vyznejú ako deus ex machina. Za prebytočnú považujem napríklad návštevu Weasleyovcov alebo Ronovo pľuvanie slimákov, kým vzťah domáceho škriatka a oblečenia nebol vysvetlený vôbec. Je možné, že pri škriatkoch doško k chybe až v dabingu, no tak či onak, Dobbyho prepustenie v závere filmu divák bez znalosti knihy nemá šancu pochopiť. A takýchto nedotiahnutých a naopak prebytočných línií je vo filme viacero. Plus, niektoré scény sú zbytočne dlhé – zvyčajne preto, aby do nich vošlo nejaké to vybafnutie navyše. Celkovo si myslím, že by filmu prospelo skrátenie o nejakú polhodinu až hodinu, pri pozornejšom výbere dôležitých scén.
No a voči strižni mám ešte jednu výhradu. Už autorka predlohy má v knihe hromadu bohov zo stroja, ale film túto skutočnosť ešte zvýraznil. Stalo sa tak podľa mňa tým, ako sa potlačilo vyznenie pôvodného príbehu. V knihe je Harry podozrievaný celou školou, že to on otvoril Tajomnú komnatu – no vo filme túto skutočnosť ilustruje len pár záberov na Harryho spolužiakov. Joanne K. Rowlingová sa viac venovala tejto atmosfére strachu a nedôvery, film túto temnú náladu nezachytil. Iste, Zakázaný les je znova temný, no napriek množstvu oblúd a napínavých scén zmizlo napätie z filmu ako celku. Pravdepodne strihom sa oslabil aj vzťah medzi Potterom a jeho protivníkom, čo nakoniec vyústilo do značne nelogického finále (zjavenie sa čarovných predmetov). Aj kniha v tomto pokrivkávala, no atmosférou dokázala preklenúť zjavné zásahy vyššej moci. Neviem, možno je rok krátka doba na to, aby tvorcovia posúdili takýto monumentálny film s nadhľadom a aby odstránili banálne chybičky.
Trochu sviežeho vzduchu do príbehu vniesli nové postavy. Kenneth Branagh ako namyslený a komický Gilderoy Lockhart je veľmi presvedčivý – jeho najdokonalejšiemu úsmevu na svete skutočne neodoláte. A skvelý je aj Jason Isaacs ako Lucius Malfoy, jeho part absolútneho záporáka má nádych kultovosti. Aj keď Isaacsova mimika až komicky kopírovala Rickmanovho Severa Snapea (zámerne?), postavil som si jeho štek na poličku hneď vedľa Celeborna z Anarchy 99 (Marton Csokas v Spoločenstve prsteňa a xXx). Christian Coulson v úlohe nepriateľa č. 1 mi až taký skvelý nepripadal – no hral rozhodne lepšie ako Daniel Radcliffe. Harry Potter je tak ako v prvom filme občas drevený, čo ešte podčiarkol dabing, ktorý mu miestami \„nesadol na ústa\“.
Zato Rupert Grint ako Ron Weasley exceloval. Aj keď to s ním režisér občas prehnal, jeho výrazy tváre – hlavne v pavúčom hniezde – nemali chybu. Dobre zvládnutá bola aj Hermiona a absolútnou špičkou pre mňa ostal Robbie Coltrane ako Hagrid. Coltrana som si zamiloval už v Alenke za zrkadlom (Tydlidák – Tweedledum), no vo finále Tajomnej komnaty som jednoducho bulil ako bábätko (nesmejte sa!). Tradične skvelý je Alan Rickman ako Snape – dámy by mali sledovať jeho čarodejnícky súboj s vreckovkou v ruke. Po hereckej stránke je teda film zvládnutý veľmi dobre, malé zaváhania sa dajú prehliadnuť.
Výprava nemala veľkú šancu vyniknúť – film používa tie isté kulisy ako prvý diel. Hrad, les, všetko ostalo pri starom – nová je iba Tajomná komnata, zvládnutá skutočne monumentálne. Na filme sú preto zaujímavé skôr triky. Je ich dosť a sú veľmi kvalitné – od animácie škriatka Dobbyho, cez lietajúce auto až po pavúčí útok a finálny súboj. Pravda, Dobby sa vám bude zdať umelý (neznažte sa ho, prosím, porovnávať s Glumom), no mal som dojem, že ide o zámer. Jeho pohyby a mimika boli zvládnuté po technickej stránke dokonale, takže počítačový dojem nemohol vzniknúť náhodou.
Kapitolou samou o sebe je hudba. Znova pod taktovkou Johna Williamsa, ktorý tentoraz pridal do klasických melódií jednotky viac temných podtónov. Celkový dojem hudobnej kulisy ma však zmiatol – v prvom filme sa sila soundtracku mimo filmu vytrácala, tu je to naopak. Keď som počúval skladby z disku, zdali sa mi lepšie ako v kombinácii s filmom. V kine mi občas pripadalo spojenie obrazu a hudby ako chladné a odtiahnuté. Nie vždy, ale bolo tam zopár takýchto odtrhnutých momentov. A v niektorých bol Imperiálny pochod veľmi ľahko rozoznateľný.
Celkovo mám z Tajomnej komnaty pocit, že mala ostať ešte chvíľu zatvorená. Takýto mohutný príbeh by potreboval ešte trochu vyzrieť. Iste, je to silný zážitok, vizuálne orgie spojené s príbehom milých postáv, no ocenil by som hromadu drobných úprav. Nové zostrihanie, skrátenie – a občas by nezaškodilo, keby film priniesol oproti knihe niečo nové. Pretože opakovaním metlobalových zápasov a ukážkami hmly v temnom lese nevystačíte do nekonečna. A myslím si, že aj z týchto dôvodov opúšťa arénu Chris Columbus a že Väzňa z Azkabanu bude režírovať hollywoodom neskazený (a pomerne neznámy) Alfonso Cuarón. Tajomna komnata sa mi páčila a poteším sa jej aj na DVD, no v tomto roku tu boli aj lepšie filmy.
P.S.: Ale väčšinu z uvádzaných detailov vaše deti rozhodne nepostrehnú. No deti do 10 rokov by som na to ani nebral. Útočiaca armáda pavúkov a bazilišok nie sú to pravé na dobrú noc.
P.P.S.: A pripomínam, že som film sledoval z pohľadu čitateľa, ktorý si veľmi dobre pamätá dej absolvovaných kníh. Ak máte trochu slabšiu pamäť, alebo ak ste knihu nečítali vôbec, vaše dojmy môžu byť úplne iné. Mňa – keďže som dej predvídal so 100% istotou – občas film nudil. No ak máte trénovaný zadok (161 minút filmu + trailery pred ním) a netušíte, o čom Tajomná komnata je, film si rozhodne vychutnáte. Čarodejnícke duely sú rozhodne nezabudnuteľné. A slzičky v očiach Hermiony tiež ;-)
Harry Potter a Tajomná komnata, réžia Chris Columbus, 2002