Prvým dielom Harryho Pottera som bol nadšený. Druhý ma trochu sklamal, zdal sa mi len vynúteným opakovaním úspešného vzorca. Preto som tretí diel začínal čítať s miernymi obavami. Ale hneď na začiatku musím povedať – nepotvrdili sa. Práve naopak.
Príbeh začína tradične: Harry relatívne úspešne pretrpieva prázdniny v rodine strýka Vernona, až kým ho návšteva neznesiteľnej tety Marge nedonúti ujsť z domu. Zároveň z čarodejnického väzenia Azbakan utečie nebezpečný zločinec. Ten istý Sírius Black, ktorý mal podiel na smrti jeho rodičov, teraz ide aj po ňom. Čarodejnícka škola v Rokforte vyzerá ako jediné bezpečné miesto na svete. Spočiatku.
Opäť sa stretneme so starými známymi – Ronom, Hermionou, Hagridom, ale aj s novými postavami. Je tu Lupin, nový učiteľ obrany proti čiernej mágii, ktorý nevedno prečo nevyhnutne potrebuje elixíry pripravované nepríjemným profesorom Snapem. Strašní Dementori – strážcovia z Azkabanu a v neposlednom rade hipogrif Hrdozob, exponát z hodiny starostlivosti o nezvyčajné tvory.
Zdá sa, že autorka počíta s tým, že jej čitatelia starnú rovnako rýchlo ako Harry. Odvážne rúca ilúzie o svete (aspoň predpokladám, že dnešní trinásťroční ešte nejaké majú): Ani v spoločenstve čarodejníkov nie sú súdy neomylné a bohatí majú obrovský vplyv. Aj medzi najlepšími priateľmi občas vznikajú nedorozumenia. Aj tí, ktorých považujeme za mocných, niekedy ani pri najlepšej vôli nedokážu zabezpečiť úplnú spravodlivosť. Naozaj som zvedavý na ďalšie diely.
Ale čo sa mi páči najviac, je naozaj perfektne vygradované vyvrcholenie príbehu s prekvapivými odhaleniami, niekoľkonásobnými zvratmi a hororovou atmosférou. Viac neprezradím, aby som vám nepokazil zážitok z čítania.
Ikar 2001, preklad Oľga Kralovičová, 438 strán, ISBN 80–551–0046–2