 |
Vypukla vojna – vojna dvoch náboženstiev. Centrum ramusianskej viery, Aekir, je pokorené a zničené, pohanské vojská pod velením Šáhr Baraza zachvacujú zem a búrajú chrámy Svätého Ramusia. No nie je to jediná vojna, ktorá rozožiera a ničí západnú civilizáciu. Vojna zúri aj v jej vnútri – je to vojna Cirkve Svätého Ramusia proti všetkému, čo by ju mohlo akýmkoľvek spôsobom ohroziť, či podkopať jej moc.
Kráľ jedného z Piatich kráľovstiev, Abeleyn, musí okrem pohanskej hrozby čeliť aj hrozbe zvnútra. Počas bojov o Aekir údajne zahynul aj najvyšší pontifex a jeho zástupca v Abeleynovej krajine má svoje ambície – chce zaujať uprázdnený stolec a stať sa hlavou celej cirkve. V naplnení svojej túžby po moci sa nezastavuje pred ničím, prinúti kráľa vydať edikt, ktorý mu dovoľuje zbaviť sa každého, kto by ho mohol ohroziť. To všetko pod rúškou udržania čistoty náboženstva. Do kobiek a následne do plameňov hraníc sú uvrhnutí všetci, ktorí vyznávajú inú vieru, všetci, ktorí sa zaoberajú tým, čo cirkev považuje za škodlivé – dweomerom – mágiou. Je teda na kráľovi, aby nie len uzavrel spojenectvá a s pomocou ostatných vládcov Piatich kráľovstiev zastavil pohanskú hrozbu, ale aby sa aj pokúsil zabrániť cirkevným čistkám a násiliu. A tak z prístavu Abrusio vyplávajú dve lode, patriace kapitánovi Hawkwoodovi. Nevezú žiaden náklad. Iba pasažierov. Zástupcov dweomeru a vojakov. Kapitán nie je nadšený plavbou do neznáma, ale je to jediný spôsob, ako sebe, svojej posádke a svojim pasažierom zachániť životy a uniknúť upáleniu. Je to priam zúfalá výprava naprieč oceánom, ktorá má za cieľ objaviť a kolonizovať tajomný Západný kontinent…
Paul Kearney nás v tomto svojom románe uvádza do sveta, ktorý pripomína časy španielskej inkvizície, svätých vojen, krížových výprav. Je to alterantívny svet, v ktorom normálnou súčasťou bežného života je mágia. Postavy príbehu sú veľmi realisticky spracované, rovnako, ako pohnútky ich konania. Román nezaľudňujú superhrdinovia, napriek tomu je veľmi čítavý a upúta. A tak tu okrem prirodzenej ľudskej túžby po pokoji a láske nachádzame aj nezriadenú a zaslepenú túžbu po moci, po osobnom prospechu aj za cenu tisícov životov, ktorá sa schováva za meno božie a slávu cirkve. V príbehu sú rozohrané osudy nie jedného, ale niekoľkých hrdinov, rozbieha sa tu niekoľko dejových línií. A pokiaľ budete mať po prečítaní dojem, že tieto dejové línie nie sú ukončené, že zápletka nie je rozmotaná, budete mať pravdu. Kniha je prvou z pentalógie The Monarchies of God. A je dostatočne pútavá na to, aby ste zabudli hľadať pravopisné, či iné chyby, tak, ako sa to stalo mne. Ale nemalo by sa vám stať, že ju na pultoch kníhkupectiev prehliadnete. V záplave žiarivo farebných, pestrých obálok by ste túto jednofarebne ladenú knihu zbadať mali. Autorom kresby na obálke je slovenský výtvarník Pavol Martinický a trúfam si povedať, že odviedol veľmi dobrú prácu. Lenže ja som v tomto prípade znova „zaujatý“ pozorovateľ, pretože Martinického obrazy sa mi vždy páčili.
Paul Kearney, Hawkwoodova cesta, fantasy (Laser, orig: Hawkwood´s Voyage, preklad: Robert Čapek, obálka: Pavol Martinický, 453 strán, brožovaná, cena: 260,– Sk, ISBN 80–7193–101–2)